zaujíma sa o Mystiku, hrá, spieva, píše básne, texty piesní a...
preložila THE SECRET!

Interview s Izabelou Bérešovou

Článok s témou THE SECRET vyšiel MIESTA prvý krát v októbri 2008, no film sa ku mne dostal len nedávno. Ako a kedy sa TAJOMSTVO dostalo k Vám?

Mnohí z vašich čitateľov sa s Tajomstvom v knižnej či filmovej podobe už isto stretli. Pre „panicov“ podotýkam, že je to kniha opisujúca, ako sa zmenou myslenia dá docieliť zmena reality, ktorú človek prežíva. Kniha tvrdí, že veci, ktoré nás priťahujú, nám už patria, pretože práve to, že nás priťahujú, dokazuje, že „vibrujú“ na rovnakej frekvencii, ako my. Skrátka a dobre, že keď človek niečo chce, tak to aj dostane. S tematikou zmeny reality prostredníctvom zmeny myslenia som sa po prvý raz stretla v knihách zo série Ovplyvňovanie reality od ruského autora Vadima Zelanda. Bola to pre mňa významná „AHA!“ skúsenosť. Dalo by sa povedať, že vtedy som prežívala obdobie, keď som fyzicky, psychicky aj finančne bola na dne. Nehanbím sa priznať, že som dokonca uvažovala o tom, ako z toho von... definitívne. Keď som začala jeho metódy používať v praxi, za krátky čas sa dostavili výrazné výsledky. Našla som si ideálnu prácu, ktorá mi poskytuje dostatočné finančné prostriedky, veľa voľného času na sebarealizáciu vo všetkých oblastiach, o ktoré sa zaujímam, na uvažovanie (podotýkam, nie prázdne snívanie) o tom, „čo s načatým životom“, aj pocit naplnenia. Bez zbytočného zachádzania do detailov prezradím, že opatrujem dôchodcov. Čitateľ sa možno začuduje, ako môžem túto prácu nazývať ideálnou, ale pre každého je ideálne niečo iné a sú desiatky dôvodov, prečo mi to momentálne vyhovuje. V situácii, v ktorej som bola, sa ukázala táto práca byť presne tým, čo som potrebovala. Po určitom čase sa prihodila kuriózna vec, ktorá výborne ilustruje, akým spôsobom „funguje“ Tajomstvo. Odmalička som obdivovala Barbru Streisand. V jednom rakúskom denníku vyšiel článok o tom, že sa dožíva 65-ky. Ako už toľkokrát predtým som si opäť povzdychla, že by bolo super ju vidieť raz naživo. Lenže ona sa rozhodla „ísť na dôchodok“, nekoncertuje, a ak vôbec, tak len v USA a za nehorázne sumy. Týždeň na to vyšiel v tom istom denníku článok, že Barbra ide na svoje prvé, a možno aj posledné, európske turné. Keďže som už vtedy bola na fungovanie „vesmírnej donáškovej služby“ zvyknutá, len som sa uškrnula: No to je ale nááááhodička... Jeden z koncertov bol vo Viedni, na nádvorí zámku Schönbrunn. Rodina, pre ktorú som pracovala, mi darovala lístok na tento koncert, napriek mojim námietkam, že taký štedrý dar predsa nemôžem prijať. A tak som išla. Pred koncertom som navštívila sestru, a keď sme spolu pili kávu, na stole som si všimla časopis otvorený práve na strane, kde bol článok o knihe Tajomstvo. Prečítala som si úryvok, o pár minút na to som si v kníhkupectve vedľa kúpila knihu, išla som na koncert (bola zima, tak som na nej celý koncert sedela, haha). Hneď na druhý deň som začala túto knihu čítať a po pár stranách aj prekladať. Nejako som cítila, že toto je „moja“ kniha. Napísala som email Rhonde Byrne. Odpísala mi, že už má zmluvu s Ikarom. Ikar bol pre mňa ako nedobytná pevnosť. Napriek opakovaným skúšobným prekladom, ktoré boli hodnotené kladne, žiadne pracovné ponuky od nich nechodili. Zavolala som do redakcie a oznámila im, že prekladám Tajomstvo... a vzápätí mi narástol dlhý nos, lebo samozrejme, knihu už mal pridelenú niekto iný. Pamätám si, ako mi prebehla hlavou myšlienka: Ale veď tá kniha predsa tvrdí, že čo nás priťahuje, nám už patrí! Na druhý deň mi zavolala pani z redakcie Ikaru a požiadala ma o vzorku môjho prekladu, lebo nastal akýsi „záhadný“ problém. No a o pár týždňov neskôr som už odovzdávala hotový preklad. Informovala som o tejto príhode Rhondu, ktorá mi odpísala, že sa teší, že si jej kniha takto „sama“ vybrala svojho prekladateľa.

Nemožno nevidieť silný rukopis amerického štýlu myslenia, no zároveň sú tam líčené príbehy až podivuhodne blízke. Spomeniete si ešte na časť filmu, ktorá Vás na prvý krát "zasiahla do srdca"?

Na margo amerického štýlu myslenia... stretávam sa opakovane s názorom, že kniha je „lacná“ a „gýčová“ a pod. Nebyť amerického štýlu myslenia a toho, v čom sú ozaj skvelí, pomerne agresívneho marketingu, kniha by nezaznamenala taký úspech. Ono v tomto prípade ani tak nejde o úspech knihy. Kniha zmenila, či minimálne ovplyvnila život státisícov ľudí. Odštartovala úplnú reťazovú reakciu. Bolo potrebné, aby bola práve taká, aká je, aby oslovila čo najširšiu čitateľskú obec. Bez zbytočných komplikovaných definícií, či hlbokých duchovných úvah, omáčok. Stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ako „funguje vesmír“ a na ilustráciu uvádza skutočné príbehy. Má lákavú úpravu, možno mierne gýčovú – je to vec vkusu, ale zjavne sa trafila do čierneho u miliónov ľudí. Nemá náboženský kontext, neodvoláva sa na nijaké konkrétne vierovyznanie. Je to kniha o viere a mechanizme jej fungovania, ale bez patronátu akejkoľvek „inštitúcie“, ktorá má na vieru „monopol“. Myslím, že práve to je to, čo ľudí oslovilo najviac. Ťažko povedať, čo mňa oslovilo najviac, myslím, že vo mne najviac zarezonovala myšlienka, ktorú som už spomínala, že veci, ktoré nás priťahujú, nám už patria. A tiež sa mi veľmi páčila analógia s jazdou v aute v noci, keď reflektory osvetľujú len krátky úsek cesty pred nami, a napriek tomu nemáme pochybnosti, že dorazíme do svojej destinácie.

Na Slovensku je už zdá sa o TAJOMSTVE slušné povedomie, minimálne sa dá povedať, že mnoho ľudí knihu čítalo, či videlo film. Vznikli i internetové stránky s touto tematikou - ak to nie je "tajomstvo" - ste s nimi v spojení?

Bola som poctená pozvaním p. Čuhu v Banskej Bystrici na krst jeho CD o pozitívnom myslení. Uvedomujem si, že je pre ľudí dôležité vymieňať si skúsenosti a vzájomne sa inšpirovať, podporovať a zbierať dôkazy, že to ozaj funguje. Ale ak mám povedať pravdu, ja sama sa dosť vyhýbam takýmto stretnutiam a kontaktu za takýmto účelom – som dosť samotár a stránim sa „organizovanosti“. Dôležitá je prax. Debaty s duchovnou tematikou často vedú k tomu, že sa ľudia navzájom prekrikujú o tom, čo kto kde čítal, a či je pravda to, čo sa píše v jednej knihe alebo nejakej inej... je to mlátenie prázdnej slamy. Všetky cesty vedú do cieľa. Nedávno som počula výrok, ktorý znel približne takto: Ani tá najsprávnejšia cesta vás nikam nedovedie, ak na nej zostanete sedieť.

Pri motivačnom druhu študijných materiálov tohto druhu je takpovediac veľmi dôležitý "servis", a tiež spoločnosť podobne ladených ľudí so záujmom urobiť niečo so svojim životom, pohnúť sa vpred. Existuje kontakt, ktorý by ste našim čitateľom odporučili?

Mike Dooley, autor knihy Notes from the Universe a spoluautor Tajomstva, má svoju webovú stránku, www.tut.com, kde sú registrované stovky, ak nie tisíce ľudí z celého sveta. Pre anglicky hovoriacich čitateľov by to mohlo byť zaujímavé. Isto existujú aj na Slovensku podobné stránky, nechcem tárať, nemám potuchy. Myslím, že Slovensko je ešte stále vo vývojovom štádiu „pozitívneho myslenia“ – je to v podstate rovnaký princíp, bez ohľadu, akú nálepku tomu dáte, už po stáročia, odnepamäti: aké si to vymyslíš, také to budeš mať. Hmota nasleduje slovo. Uvidíš to, keď tomu uveríš, a nie naopak.

Ak to nie je príliš osobné, čo sa Vám podarilo pomocou TAJOMSTVA zmeniť ako prvé?

Tajomstvo nebolo mojou prvou skúsenosťou s procesom pretvorenia reality zmenou myslenia. Ale môžem vám povedať, čo sa mi podarilo zmeniť len prednedávnom: po rokoch nefungujúcich vzťahov s partnermi, ktorí boli pre mňa absolútne nevhodní, som sa zoznámila s kýmsi, s kým to vyzerá veľmi nádejne. Sedela som s priateľkou na drinku a hovorila som jej: mám nový privát, sťahujem sa, vyhadzujem staré veci. Podľa vesmírnych zákonitostí, aby prišlo niečo nové, treba sa zbaviť starého a vytvoriť priestor. Takže som si istá, že onedlho príde do môjho života niečo nové. Neviem síce čo, ale bude to úplne úžasné. No a už o dve hodiny neskôr... som stretla človeka, ktorý sa nápadne podobal na muža, ktorého som opísala vo svojej „objednávke“ vesmíru. Nuda, keď sú veci také predvídateľné, čo?

Dá sa povedať, čím treba pri práci s TAJOMSTVOM začať?

Odporúčam si knihu prečítať, či pozrieť film. Keby som chcela dávať rady ľudom, ako majú žiť, sama by som napísala knihu. Lenže načo znovu objavovať koleso? Kniha aj film dávajú dostatočne podrobné návody o tom, čo a ako treba robiť. Ja som ju nenapísala, len preložila. Začnite zvedavosťou a ochotou pripustiť, že veci môžu byť inak. A uverte tomu. Háčik je v tom, že sa nedá veriť a pochybovať zároveň.

Spočiatku mi vadil podľa mňa prílišný akcent na hmotné statky, no pozrel som si ho druhý, tretí krát a naozaj som tam našiel množstvo výborných duchovných rád. Každopádne pracovať na dobrom hmotnom zabezpečení v čase krízy vôbec nemusí byť zlý nápad...

A čo je zlé na hmotných statkoch? Narodili sme sa do hmotného sveta, aby sme v ňom žili a okúsili z neho čo najviac. Duchovný učiteľ s holým zadkom, ktorý káže o odvracaní sa od hmotného sveta a blahobyte v záhrobí, sa vám zdá presvedčivejší? Niekto kto odmieta, čo nikdy nemal? Môžem sa vzdať len toho, čo mám, ak mi to už neslúži. Inak je to z núdze cnosť. Lákavé zrelé hrozno, ktoré je pre líšku vo vinici privysoko, a preto sa radšej presviedča, že je určite kyslé.

Pri výrobe masovo šíreného materiálu sa asi nikto nevyhne nutnosti možno miestami až príliš zjednodušovať niektoré aspekty učenia. Je časť konkrétne by ste upozornili? Na čo si treba dávať skutočne "bacha"?

„Bacha“ si treba dávať len na to, aby ste nezmrzli pri čítaní a nekonečnom diskutovaní o knihách s duchovnou tematikou. Prax je dôležitá.

Ak by ste mali jedinou vetou vyjadriť, o čom TAJOMSTVO je, ktorá by to bola?

Aké si to vymyslíš, také to máš. Hoci to možno parafrázujem, presné znenie si nepamätám, ale táto myšlienka ho myslím vystihuje.

Ďakujem za rozhovor a verím, že cestou TAJOMSTVA budeme kráčať viacerí. Celkom na záver si dovolím spomenúť môj najobľúbenejší citát celého filmu:

„Či už si myslíš, že to zvládneš, alebo nie, v oboch prípadoch máš pravdu.“

Henry Ford

MIESTA sa zhováral Sokol

exkluzívne.miesta