Je to ďalší skvelý článok, ktorý poukazuje na to, že o tom, čo sa nám deje pod nohami, nemáme ani šajn!
"Pohli sme sa vpred, k ukrytému chrámu, ktorý bol do pevnej skaly vytvorený vulkanickou činnosťou v dávnej minulosti. Týmito chodbičkami a chodbami niekedy tiekla žeravá láva. Teraz tadiaľ chodia bezvýznamní a maličkí ľudia, mysliac si, že sú bohovia. Ale teraz (pomyslel som si) sa musíme sústrediť na náš cieľ, ktorý máme na dosah ruky... a je tu Chrám Tajnej múdrosti."
Ukážka M) National Geographic © august 1940
Nadpis: "Pútnici na kolesách na Malte"
s. 267
"Praveký človek [Obri?] tam postavil chrámy a miestnosti. V diere vedľa obetného oltáru ležalo tisíc ľudských kostier (http://www.bibliotecapleyades.net/arqueologia/esp_malta04.htm). Pred rokmi mohol človek prejsť podzemím z jedného konca Malty na druhý. Vláda vchody do týchto tunelov uzavrela po tom, čo sa v nich stratili deti a učitelia, zatiaľ čo boli na exkurzii a nikdy sa už nevrátili... Celé týždne ich matky tvrdili, že z podzemia počuli nariekanie a krik."
s. 272
Ukážka N) T. Lobsang Rampa (http://www.bibliotecapleyades.net/mistic/lobsang_rampa.htm) (Jaskyňa Predkov © 1963, http://www.miesta.net/clanok/lobsang-rampa-jaskyna-predkov-kap-7, pozn. red.)
Ako už bolo uvedené vyššie, jeden z hlavných vchodov do celosvetového podzemného tunelového systému je v strednej Ázii - presnejšie v Lhase, v Tibete a Lobsang Rampa podrobne opisuje, čo sa mu tam prihodilo. Mal by som podotknúť, že akadémia Rampa označila za podvodníka, no on sa zaprisahal, že jeho príbeh je maximálne pravdivý:
"Jaskyňa, v ktorej som sa ocitol bola priestranná, so stropom, ktorý v tme nebolo vidieť... bola skôr ako obrovská hala, ktorá sa rozpínala v diaľke. Svetlo bolo všade, „padalo“ na nás z niekoľkých otvorov, ktoré boli akoby zavesené v temnom strope. Boli tam akési zvláštne stroje. Stroje, ktoré si my nevieme ani len predstaviť.
Dokonca aj zo stropu viseli nejaké zariadenia a stroje. Niektoré boli pokryté niečím, čo vyzeralo ako najčírejšie sklo... chodili sme dookola a nevedeli sme sa vynadívať na tie zvláštne stroje. Nedávali nám žiadny zmysel, bol to len kov a vlákno v zvláštnej exotickej forme. Môj učiteľ [Tibetský opát] sa priblížil k veľkému čiernemu panelu, ktorý bol vstavaný do stien jaskyne."
s. 82
Ukážka O) T. Lobsang Rampa (http://www.miesta.net/rubrika/lobsang-rampa-vyber, pozn. red.) (Tretie oko © 1956, http://www.miesta.net/rubrika/serial-tretie-oko, pozn. red.)
"Potom som išiel dole po ukrytých schodoch a chodbách ďaleko pod Potalou. Šli sme čoraz ďalej, v rukách sme držali pochodne. Postupovali sme chodbami ďalej. Nakoniec sme sa dostali na koniec chodby. Okolo nás bola pevná skala, no ako sme sa priblížili, neďaleko sa pohol veľký balvan. A pred nami sa objavila ďalšia cestička - temná a úzka, so zatuchnutým, korenistým a zadymeným vzduchom. O pár metrov ďalej nás na okamih zastavili ťažké, zlatom pokryté dvere. Tie sa pomaličky otvorili, sprevádzané protestným vŕzganím, ktoré sa ozývalo v ozvene. Tu nám pochodne zhasli a zapálili sme tibetské lampy.
Pohli sme sa vpred, k ukrytému chrámu, ktorý bol do pevnej skaly vytvorený vulkanickou činnosťou v dávnej minulosti. Týmito chodbičkami a chodbami niekedy tiekla žeravá láva. Teraz tadiaľ chodia bezvýznamní a maličkí ľudia, mysliac si, že sú bohovia. Ale teraz (pomyslel som si) sa musíme sústrediť na náš cieľ, ktorý máme na dosah ruky... a je tu Chrám Tajnej múdrosti."
s. 181-182
"Prišli sme k stene, na ktorej bolo namaľované takmer päťmetrové Koleso života (Bhavačakra). V mihotajúcom sa svetle vyzeralo, že sa skutočne točí. Miatlo tým myseľ. Pokračovali sme ďalej, až kým sme nenarazili na skalu. Sprevádzajúci opát zmizol: to, čo som považoval za tmavý tieň boli dobre ukryté dvere. Cez ne viedla cesta stále nižšie a nižšie - bola to úzka, kľukatá cestička. Slabé svetlo z lámp ešte viac zvýrazňovalo tmu. Cestou sme šli neodbytne - potkýnali sme sa, niekedy šmýkali.
Vzduch bol ťažký a depresívny a cítili sme sa, akoby sa na nás tlačila celá váha Zeme. Cítil som sa, ako keby sme prenikali do srdca sveta. Posledná zákruta tejto kľukatej chodby. Pred nami sa otvorila jaskyňa - jaskyňa zo skaly, ktorá sa zlatisto trblietala: zlaté žily - kusy zlata...
V strede bol žiariaci čierny dom - dom vyrobený z lešteného ebenu. Po stranách boli zvláštne symboly a diagramy - také, ktoré som videl aj na stenách jazerného tunela. Priblížili sme sa k domu a vstúpili sme dovnútra cez široké a vysoké dvere. Uvideli sme tri rakvy z čierneho kameňa, so zaujímavými rytinami a označeniami. Rakvy nemali vrchnú časť. Nakukol som dnu. Po tom, čo som uvidel som lapal po dychu a zrazu som pocítil nevoľnosť.
"Syn môj," vysvetľoval mi opát, "pozri sa sem. Boli to bohovia v našej krajine predtým, ako prišli hory. Prechádzali krajinou, keď moria omývali naše brehy a keď boli na oblohe iné hviezdy. Nikto, len zasvätení ich videli."
"Pozrel som sa znovu, bol som fascinovaný a ostal som v nemom úžase. Pred nami ležali tri postavy zo zlata, nahé. Dvaja muži a jedna žena. Všetko, každý jeden malý detail, linka, bolo zo zlata. Ale tá veľkosť! Ženská postava bola takmer tri metre dlhá, a väčší z mužov nemal menej ako štyri a pol metra. Ich hlavy boli veľké a na vrchu kužeľovité. Sánky úzke, ústa s malými a tenkými perami.
Nosy mali dlhé a úzke, zatiaľčo oči boli hlboko vpadnuté. Neboli to mŕtve postavy - vyzerali, akoby len spali. Pohybovali a rozprávali sme sa potichu, akoby sme sa báli, že sa zobudia. Zrazu som zbadal vrch z rakvy... Starší opát sa ku mne otočil a povedal: "Bude z teba Zasvätený, budeš poznať minulosť a vidieť budúcnosť"... Viedli ma ku kamenej tabuli medzi dvoma rakvami. Podľa ich pokynov som sedel v polohe lotosového kvetu, s preloženými nohami, vystretým chrbtom, ruky s dlaňami otočenými nahor..."
"... Vnútorná černota, ktorá ma zvierala, pomaly mizla. Odniekiaľ som začul more, a hrmotanie okruhliakov pod prúdom vĺn. Zacítil som vzduch plný soli a pach morských rias. Bol to povedomý obraz: Lenivo som sa obrátil na chrbát, piesok bol zohriaty od slnka a pozeral som sa na palmy. No jedna časť zo mňa povedala, že som more nikdy nevidel, a už vôbec som nepočul o palmách! Z neďalekého lesíka vychádzali smejúce sa hlasy, hlasy, ktoré sa zvyšovali ako sa skupinka opálených ľudí približovala. Obri!
Všetci. Pozrel som sa zem a čo som nevidel? Bol som tiež "obor". Takéto obrazy sa vynárali v mojom astrálnom poli, veľmi veľmi dávno. Zem sa točila bližšie pri Slnku, no v opačnom smere. Dni boli kratšie a teplejšie. Vzniklo mnoho civilizácií a ľudia vedeli viac ako vedia teraz. Z VESMÍRU PRIŠLA PUTUJÚCA PLANÉTA, ktorá Zemi uštedrila úder. Zem sa "vykoľajila" zo svojej orbity a točila sa v opačnom smere.
Vetry sa vzbúrili a bičovali vody, ktoré sa pod inou gravitáciou vylievali na krajinu, a tým spôsobili povodne, celosvetové povodne. Svetom otriaslo zemetrasenie. Krajina sa ponorila pod morami, a vynorili sa druhé. Z Tibetu, ktorý bol predtým teplou a príjemnou krajinou, sa stalo prímorské útočisko a zrazu bolo 3600 m nad morom. Okolo vyrástli obrovské hory chrliace lávu. Ďaleko vo vysočinách sa na povrchu urobili praskliny a vegetácia a fauna z dávnych čias prekvitala. Ale je toho príliš veľa na jednu knihu..."
s. 182-185
- pokračovanie -
Greg Jenner
Zdroj: http://www.darkstar1.co.uk/
Prevzaté z: http://www.bibliotecapleyades.net/hercolobus/esp_hercolobus_27.htm
Preklad: Lucia Urbanová
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Vnútorná Zem - Dutá Zem
http://www.miesta.net/rubrika/rubriky/duta-zemNibiru (Maldek, Marduk)
http://www.miesta.net/rubrika/rubriky/nibiruSeriál: NIBIRU a spojenie s Atlantídou
http://www.miesta.net/serial-nibiru-a-spojenie-s-atlantidou
