Ako všetci vedia, neprebádané hlbiny planéty Zem vždy priťahovali svojou mystickou záhadnosťou bádateľov a vedcov všetkých čias a národov. Takže, jedným z najznámejších a najviac skúmaných regiónov Zeme je Južný pól – Antarktída. Bádania a objavy, vykonané na tomto kontinente, zanechávajú za sebou ešte veľa otázok. Ale čo neznáme a neprebádané môže byť na teritórií, ktorá je celkom pokrytá večným ľadom?
Tu sú niektoré všeobecné informácie o pevnine. Povrch šiesteho kontinentu Zeme je z viac ako 99% pokrytý ľadom. Výskumy vedcov ukázali, že najväčšia hrúbka pokrytia ľadom je asi 4,5 km. Priemer je približne 1,7 km. Je známe, že kumulatívny objem všetkých ľadovcov sa pohybuje od 23 do 25 miliónov kubických kilometrov.
Táto oblasť sa môže právom považovať za pól chladu. Na povrchu sú fixné indikátory teploty vzduchu. V zime (jún-august) je tento priemer mínus 70 stupňov Celzia a v letnom období (december-február) sa zvýši v priemere na mínus 40 stupňov.
V Antarktíde neexistujú žiadne suchozemské cicavce. Jeho trvalými obyvateľmi sú tulene slonie, tučniaky a niektoré druhy vtákov.
Je zaujímavé, že tento kontinent má asi viac tajomstiev a záhad ako jedna z planét našej slnečnej sústavy – Mars. A príliš sa od neho ani nelíši, okrem toho, že tu je viac kyslíka. Aj teplota na povrchu je takmer rovnaká. Je známe, že 21. júla 1983 zaznamenala stanica Vostok najnižšiu teplotu na Zemi v celej histórii meteorologických pozorovaní a dosiahla 90 stupňov pod nulou. Dokonca aj fotografie z povrchu kontinentu večného ľadu sú oveľa menšie ako fotografie povrchu Marsu.
Od tých čias, ako ruskí moreplavci pod vedením Bellingshausena a Lazareva objavili Antarktídu (27. januára 1820), podarilo sa o nej zistiť len veľmi málo informácií. Ako je známe, pred vedcami a bádateľmi je všetko ukryté pod obrovskou hrúbkou ľadu. A aj samotný povrch zostáva málo prebádaný.
Stojí za zmienku, že za posledné desaťročie sa pod ľadom na území pevniny našli jazerá s teplými prúdmi, prepojenými medzi sebou sieťou tunelov. Na základe údajov z rôznych zdrojov sú tieto prechody dosť rozsiahle a nachádzajú sa v hĺbke asi 4 kilometrov pod zemou. Podľa odborníkov je možné dokonca dostať sa nimi na iné miesta našej planéty.
S cieľom vyhľadať takéto prechody sa v roku 1938, 16. júna, uskutočnila expedícia vedcov pod vedením Alfreda Ritschera do Antarktídy, ktorá zahŕňala tri lode a leteckého dopravcu Manfreda von Richthofen. A 14. októbra toho roku objavili mŕtve mesto „v horskom údolí s pyramídou“. V tejto oblasti sa vedci ocitli pri cudzích pamiatkach so starobylými nápismi, nezvyčajnými podvodnými chodbami a tunelmi so vzormi na stenách, ako aj sochami, ktoré veľmi pripomínali idoly zo slávneho Veľkonočného ostrova. Pracovníci expedície starostlivo zaznamenali všetko čo videli na kameru.
Aby sa mohlo pokračovať v tejto štúdii hlbín večného ľadu, 11. októbra 1938, na objednávku Adolfa Hitlera, bolo do antarktickej oblasti odoslaných ďalších 5 ponoriek. Jedna z nich, pod palubným číslom UA-4, začiatkom novembra prechádzala podvodnou chodbou asi 800 metrov na výstupe teplého prúdu. Potom ponorka vstúpila do tunelu v strede hory a vyšla na hladinu v jazere s teplou vodou. Bola to obrovská jaskyňa s rovnakými podivnými pamiatkami a nápismi, ktoré boli prepojené sieťou tunelov s inými podobnými jaskyňami. A 20. decembra členovia výskumnej skupiny identifikovali bane. Steny týchto baní mali prekvapivo hladký a rovný, ostro klesajúci, povrch. Zaujímavosťou pre vedcov bolo objavenie kamenných sôch vo forme zvierat s krídlami a ostrými tesákmi. O niečo neskôr, bolo počas troch rokov nájdených pár ďalších mŕtvych miest s uličkami vedúcimi do jaskýň. Pri návrate z expedície jedna ponorka záhadným spôsobom havarovala...
Je tiež zaujímavé, že čílsky diplomat Miguel Serrano, ktorý bol v rokoch 1947-1948 priamo zapojený do jednej z expedícií na šiesty kontinent, sa pokúsil nájsť obývateľnú oázu s teplými prameňmi. Politik tiež navrhol, aby Hanna Reitschová, nemecká pilotka, letela na Južný pól a aby tam našla vstup do stredu Zeme.
Počas celej doby vedci nezaostávali v hľadaní odpovedí na otázky týkajúce sa objaveného mŕtveho mesta. O niekoľko desaťročí neskôr, v decembri 1973, objavila skupina potápačov, vedená slávnym francúzskym prieskumníkom svetového oceánu Jacquesom Yvesom Cousteau, aj podvodnú jaskyňu. Keď sa do nej dostali, znova videli všetky tie runové nápisy, ktoré neskôr boli rozšifrované, ale potom znova utajené. Skupina kapitána Cousteaua sa však vrátila domov neúplná. Cestou tajomne zahynulo päť ľudí.
Ďalšiu expedíciu v rokoch 1979 až 1983 vykonali ruskí vedci. S tromi ponorkami a dvoma loďami sa podarilo nájsť podvodný tunel vedúci k mŕtvemu mestu Okmaron, ktoré existovalo pred šesť tisíc rokmi. A opäť boli objavené runové nápisy, ktoré boli neskôr rozšifrované, no okamžite utajené. Stojí za zmienku, že pri skúmaní mesta bola z nevysvetliteľných dôvodov poškodená jedna z lodí, ktorá musela zostať v jaskyni...
Treba poznamenať, že niektoré z týchto štúdií poskytujú vysvetlenie. Jedno z nich je toto. Počas expedície do Tibetu bola pravdepodobne zaznamená informácia, že v regióne Antarktídy sa nachádza celá sieť teplých podzemných prúdov a jaskýň. Možno je to niečo, čo zostáva z kedysi prosperujúcej kultúry alebo civilizácie, ktorá presahuje modernú ľudskú myseľ. Alebo možno tieto mestá postavili mimozemšťania, ktorí prileteli na Zem.
Tiež sa predpokladá, že ľadom pokrytý kontinent, je v skutočnosti záhadne zmiznutou Atlantídou..
Napríklad, nie tak dávno skupina amerických a európskych vedcov-výskumníkov oznámila objav troch pyramíd v Antarktíde. Podarilo sa im tieto obrovské, úžasné objekty odfotografovať. Podľa odborníkov sú tieto pyramídy umelého pôvodu. Tím zaznamenal, že jedna z nájdených pyramíd bola umiestnená priamo pozdĺž pobrežia a ďalšie dve boli umiestnené vo vzdialenosti 16 kilometrov od nej. Zdá sa, že tieto objekty majú úžasnú podobnosť s egyptskými pyramídami, z ktorých najstaršia pochádza vraj z roku 2670 pred naším letopočtom. Podrobnejšie správy a informácie o nich neboli poskytnuté.
Najdôležitejším zdrojom informácií o pyramídach bol krátky videozáznam, ktorý ukázal niekoľko fotiek s malými textovými titulkami. Bolo tiež spomenuté, že v súčasnosti sa pripravuje nový výskumný tím, ktorý sa bude venovať štúdiu objavených pyramíd. Iba potom bude o ich pôvode možné povedať niečo definitívne. Dátum štartu expedície však ešte nie je dohodnutý.
Preto otázka, odkiaľ sa vzali tieto zvláštne pyramídy a kto ich mohol postaviť, zostáva naďalej záhadou. Je možné, že sú to horské skaly v ideálnej geometrickej forme. A možno je to dielo ľudských rúk. To, čo o sebe tají šiesty kontinent – Antarktída, je potrebné ešte preskúmať...
Prišlo mailom...
Preklad: Miroslava
Súvisiace:
