Poklady sa za búrlivých čias neukrývali iba v hradoch, opevneniach, či meštianskych domoch, ale často aj v skrytých komorách, kryptách a múroch kostolov, či kláštorov. Jeden z mnohých príkladov predstavuje napríklad poklad ženského rádu klarisiek v Bratislave. V roku 1901 bol vraj náhodne objavený kryptogram, vyrytý do cínovej tabuľky, ktorý by mal ukrývať kľúč k pokladu zaniknutého rádu bratislavských klarisiek. Ten rozkvital predovšetkým v druhej polovici 17. storočia. V rokoch 1637-1649 bol z podnetu ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmana (1570-1637) prestavaný neskoro renesančný kostol klarisiek v Bratislave.
RÁDOVÉ POKLADY
Kláštor pôvodne obývali cisterciánky, ale po ich úteku pred cisárskym vojskom sa tu usídlili klarisky. V roku 1782 nechal cisár Jozef II. (1741-1790) rozpustiť rády na území celej monarchie a preto bolo potrebné umiestniť nadobudnuté poklady a relikvie do bezpečného úkrytu. Podľa tradície predstavená kláštora poverila murára Norberta Danka, ktorý vyhĺbil otvor do hrubých múrov kláštora, kam zamurovali kovovú nádobu so vzácnymi klenotmi a relikviami klarisiek. Odviezť sa podarilo len najvzácnejšiu monštranciu, ktorá bola ukrytá v kostole v Jarovciach a ďalšia vzácnosť - Jezuliatko - bolo dopravené do kostola na Malej Strane v Prahe.
Jediné vodidlo, ktoré nás môže priviesť k lokácii skrytého bohatstva je už predtým zmienená cínová tabuľka, ktorej text bol údajne objavený v pozostalosti archivára a knihovníka bratislavskej kapituly Dr. Ovidia Fausta (1896-1972). Ten bol údajne blízko jej rozriešeniu, ale zomrel skôr ako stihol odhaliť miesto úkrytu. (Kucerík, T.: Kdo vyluští místo úkrytu vzácného pokladu?, Mystery, roč. 2, č. 6 (1992), s. 25)
Na kovovej doštičke, ktorá dnes odpočíva v niektorom zabudnutom regáli muzeálnych depozitov bol znázornený kryptogram. Postupom času sa objavilo viacero interpretácií, ktoré sú síce zdanlivo jasné, ale priamo na mieste chýbajú pre ne akékoľvek identifikátory a navyše k žiadnej z nich sa nikto nenamáhal uviesť patričný postup dedukcie:
„Hľadaj poklad klarisiek v konzole krížovej chodby, nad hlavou sv. Štefana, v strede medzi levom a rakom (?).“ (Kucerík, T.: Akce Kryptogram, aneb cesta k pokladu je složitá, Mystery, roč. 3, č. 10 (1993), s. 16-17, 30-31
Alebo:
„Poklad sestier klarisiek sa nachádza na povale za obrazom mesiaca“ (správnejšie snáď „Mesiáša“.) (Kucerík, T.: Pátrání po pokladu klarisek pokračuje, Mystery, roč. 3, č. 1 (1993), str. 14-15)
Ďalšie riešenie tejto záhady, stálo jej autorovi už aj za popis postupného lúštenia tabuľky, kedy boli písmená v záhlaví kryptogramu použité ako kľúč, pričom poradie týchto písmen bolo opačné (D.O.M. - M.O.D.). Tieto znaky boli prevedené na číselnú kombináciu určenej podľa poctu písmen, vyskytujúcich sa v kryptograme: M-4×, O-3×, D-2×. Ich normálny počet zoradený za sebou bude D.O.M. - 4,3,2 a v opačnom slede M.O.D. - 2,3,4. Ďalší postup vychádza z predpokladu, že ak kombinácia 4, 3, 2/2, 3,4 predstavuje kľúč, vznikne kombinatorická matica:
4 3 2
2 3 4
Spojením týchto bodov vznikne obrazec, údajne pripomínajúci pôdorys. Dvakrát sa opakuje slovo MEA, čo môže byt rozkazovací spôsob od slova MEATUS, t.j. ísť alebo chôdza. Ďalej ITS a INT. Samé osebe môžu znamenať INTROITUS - vstúpenie, vstup. Dodnes sa používa skratka INT v zmysle „dovnútra“. Prípadne si ho možno vysvetliť každé zvlášť a opačne: TNI - držať (TENEO-ERE-UT). Išlo by o tretiu osobu TENUT. Z druhej strany STI - snáď od slova STINGUE - bodať, pichať, prípadne STILUS - bodec, ostrý kolík. Prenesme teraz „pôdorys“ do novej matice bez prázdnych stĺpcov, ktoré v kryptograme slúžili zrejme tomuto účelu. Ak sa použije kombinácia:
4 3 2
2 3 4
dostaneme písmená, ktoré protiľahlým spojením a kombináciou vytvoria slová: SATANE, ASATEN a pod, čo vôbec nedáva zmysel.
Ďalej sú nápadné tri číslovky po troch:
M M M
C C C
I I I
teda 3303. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa skôr jednalo o rok 1301, kedy začali klarisky stavať jednoloďový kostol.
Pokiaľ vraj vyjdeme zo správnosti letopočtu 1301 a prepojíme príslušné znaky, dostaneme základný tvar hviezdy, resp. kríža. Ak ho doplníme z druhej strany a ak použijeme rovnaký postup ako pri letopočte, vytiahneme slovo SACTA, od slova SACRATA, t.j. kliatbový zákon, za ktorého porušenie je stanovené PREKLIATIE. „Text kryptogramu je rozložený na deviatich rovnakých tabuľkách“, píše ďalší z lúštiteľov. „Zakrytím troch písmen v stĺpci pod sebou v rôznych číselných kombináciách od 1 do 9 nám zostáva 6 písmen, z ktorých tvoríme slová tak, aby sa každé písmeno muselo použiť aspoň raz (výnimku tvoria zdvojené písmená AE, CH, GZ, kde stačí použiť jedno z nich). Text tabuľky sa číta zvisle po stĺpcoch v poradí D.O.M.P.S.V, je vo veršoch a rýmuje.“ Tento nepochybne vynaliezavý postup má však jednu chybu - jeho výsledkom nie je text ani za mak zrozumiteľnejší ako samotný kryptogram. Posúďte sami:
"Delte dielce denne, neviňte iné
osoby, v sebe ostáva váha
maštaľ steľte manne
inšia pastva vás pást sa v sebe
večne v hanbe necháva."
Nasledujúcim fragmentom, ktoré ďalšiemu lúštiteľovi vyšli v stĺpcoch zvisle dolu chýba síce absurdita predošlých veršov podobných slávnej poéme „Žvahlav“ zo VI. kapitoly „Alenky v krajine zázrakov“, majú však napriek istej dramatickosti iba minimálnu výpovednú hodnotu. Ide o nasledovné varianty:
…pastor (páter) Vincent… hrot meča v tele pátra… cenné listiny, bohatstvo, zlaté, strieborné, medené mince…na dne v hrobe pastora, tam mince liate v mene Satana… liatina s menom sa otočí…Bohatstvo trestá Boh…Obraz, na ňom bosý Mesiáš, sníme sa a tam v stene otvor… Stará stavba, na sever hore (v rohu) na stene visí obraz…
Presvedčivejším dojmom pôsobí úsilie tých interpretátorov, ktorí vyšli priamo z architektonickej analýzy kostola podľa nasledovného návodu: Vo vzdialenosti osem metrov od oltára (smerom k východu) si vyznačíme bod, ktorý môže byt posunutý od vodorovnej osi kostola zhruba jeden meter na sever. Pod týmto bodom sa má nachádzať maskovaný vstup na schodište, vedúce do prvej podzemnej krypty. Tento vstup (rovnako ako dva ďalšie) má byť zamaskovaný formou dvojitej podlahy. Poklopy sú zhotovené z vápenca. Táto krypta má rozmery 10×5 m a má sa v nej nachádzať 14 rakiev. Na obrázku je znázornená podlaha krypty, rozdelená do štvorcov o strane jedného metra v poradí od 1 do 50. Na štvorec číslo 50 vedú schody z kostola. Pod štvorcom 45 sa nachádza druhé maskované schodište, vedúce do druhej, ešte hlbšie umiestnenej krypty, ktorej základňa má rozmery asi 4×2 metre a tiež si ju môžeme rozdeliť na štvorce. Schody vedúce z hornej väčšej krypty končia na štvorci č. 1. Pod štvorcom č. 3 sa nachádza v hĺbke 1 metra (9m pod podlahou kostola) hľadaný poklad. V tejto krypte sú telá ďalších dvoch nebožtíkov. Nad štvorcom 3 (čo nie je nič iné ako posledná maskovaná podlaha ) ležia kostrové pozostatky staré asi štyristo rokov.
Popis obr.: 1.- Obvodové múry kostola 2.- Oltár, 3- Bod X - vstup do prvej (väčšej) podzemnej krypty 4.- Prvá podzemná krypta 5.- Druhá (menšia) podzemná krypta, 6.- Dvojitá podlaha 7.- Poklad, 8.- Štvorec, v ktorom končia schody z kostola, 9.- Štvorec - maskovaný vstup do druhej (nižšej) podzemnej krypty, 10.- Štvorec - maskovaný vstup k pokladu, 11.- Štvorec, na ktorom končí schodište z prvej krypty (obr. C.4)
Podarí sa nájsť na základe tohto návodu stáročia ukrytý poklad ženského rádu klarisiek? Podobne ako v prípade ďalších rádových pokladov si na odpoveď, ako sa zdá, budeme musieť ešte nejaký čas počkať…
- pokračovanie -
Dr. Miloš Jesenský
Zdroj: jesensky.sk
