„Ak dokážeš uviesť všetko, čomu ťa budem učiť, do života, postačí to, aby si prešiel púšťou, ktorá ťa očakáva. Poznáš ale i priepasť. Tá je skúškou vedomia a skúškou čistoty rúk všetkých, ktorí chcú prijať veci sväté.“
Pierre de Lasenic
Či si prešiel púšťou, poznáš zo seba samého, pretože zdroj, ktorý nemá byť vyčerpaný, je iba v akosti tvojej túžby. Priepasť je ale skúškou, ktorá oslobodzuje iba silných a je zákonom práve tak ako zatratenie pre slabých. Než sa však vydáš na cestu, vynalož všetko úsilie, aby si pochopil ezoterný zmysel tejto cesty, totiž aby si nebojoval iba so svojimi vlastnosťami, ale aby si vierou vo svoje nové Ja posvätil svoj úmysel dať Bohu z vlastného rozhodnutia a vnútorného presvedčenia všetko, čo od teba žiada.
Ale i tak musíš najprv prosiť Boha, aby si bol vypočutý, pretože Jeho milosť je bránou, ktorý nikto neotvorí inak než obeťou seba samého. Hľadať kľúče Jeho tajomstva teda znamená blúdiť. Robia tak mnohí, ktorí nevedia, že kľúčom sa musí stať sám človek, aby sa každý zámok, ku ktorému sa priblíži, zachvel. To je to prvé, čo treba vedieť.
Sám teda zo seba nezískaš nič a tvoja vôľa sa nezmocní ničoho, ak sa nezjednotí s Vôľou večnosti, z ktorej vyšla. Je to asi tak, ako ladička rozozvučí strunu. Je to totožnosť podstát. Bohu sa však nepriblížiš, pokiaľ sa mu nepripodobníš. Tohto zakotvenia vo Vôli večnosti docieliš jedine prerodom celej svojej bytosti – úsilím o božský monoideizmus. Iba trvalé bytie v tejto jednote prepožičiava človeku ono Božské rameno – ožitie v Božom kráľovstve, ktoré nie je ničím iným než určitým stavom duše už tu na zemi.
Snaha o pripodobenie sa Božej podstate môže byť človeku umožnená iba „znovuzrodením“ – ako o tom hovorí Biblia. Božská podstata predstavuje jednotu a preto sa i človek so svojimi vlastnosťami musí od základu svojej bytosti premeniť, aby bol schopný splynúť so svojím zárodočným materským nerozdeleným bytím.
Pamätaj: Boh je človeku najbližšie, ak mu dá (nad)vedomie. Ale toto vedomie má širší význam ako predstavy. Nie teda vedomie, ako mu bežne rozumieme, ale poznanie samého seba, ktoré nám potom umožňuje čítať tajomstvo vecí v našom vnútri.
Je potrebné, aby si vedel, že nebo je stavom duše. A rôznymi stavmi duše prichádzame k veciam, ku ktorým by ťa rozum nikdy nepriviedol. Určité poznania, najmä tie, ktoré poskytuje kabala sú mimo dosah schopnosti chápania normálneho rozumu. To je ale už otázka inej schopnosti, používania astrálnych zmyslov, ktorých prebudenie je však konečnou výsadou tých „spravodlivých“, ktorí dokázali všetky tie veci naplniť pomocou istej Božej vlastnosti, ktorá je pre nás tak dôležitá. Je to dôslednosť.
Preto sa musíš stať najprv kúskom čistého kovu, aby si mohol byť pritiahnutý veľkým astrálnym magnetom – a až potom sa sám staneš magnetom. To je prvý zákon. Podkladom všetkého je osobná očista – poznávanie samého seba – teda zrodenie novej osobitosti. Je to ako sublimácia, pri ktorej dobrovoľne zapálený oheň lásky k Bohu stravuje rozptýlenú bytosť vracajúc ju jednotnejšie pod vládu pravého vyššieho Ja. Pros a v tichých modlitbách stále žiadaj o prijatie v milosť Pána a o jeho podporu.
Nekonečno stojí vo večnom pokoji, mimo city a chcenie. Biele a čierne, dobré a zlé – to všetko má pre nás význam iba pokiaľ to akokoľvek posilňuje naše osobné ja, ktoré musí nakoniec zaniknúť splynutím s nekonečnom. Práve zjednotenie sa s božskou Vôľou znamená dosiahnutie istého stupňa nehybnosti, úplnej rovnováhy a jemnosti mysle. Skrátka – Boh môže prehovoriť iba úplne upokojeným vnútrom. (Poznámka: Ako píše aj Michael Laitman, Boh je v pokoji a neprichádza ani neodchádza, ale keď sa naše samotné vlastnosti menia (vlastnosti prijímania na vlastnosti dávania), pociťujeme v závislosti na ich zmene väčší či menší výskyt svetla, čo vnímame ako príchod alebo odchod svetla, priblíženie či vzdialenie Stvoriteľa. Viac sa o tom dočítate v nižšie uvedenom odkaze).
Pokračovanie naše cesty teda nebude ničím iným než úsilím o dosiahnutie tohto stavu, v ktorom sa naše vnútro vyprázdňuje a vymaňuje sa zo svojho chaotického stavu, ktorý je udržovaný neustálym pohybom mysle, tj. rozptyľujúcou činnosťou citov, myšlienok, ktoré neustále prúdia našou mysľou. Je to jeden zo známych cvikov hermetického školenia. Nazýva sa koncentrácia či sústredenie alebo aj zastavenie celej bytosti na jednom bode s vylúčeným akéhokoľvek iného hnutia mysle.
Všetky veci sú skutočné iba dočasne, iba Duch je dokonalou podstatou. Cieľa niet nikde mimo teba. Aj evanjelium upozorňuje na dôležitú prípravu takto:
„A nikto nevlieva nové víno do starých nádob, lebo veď nové víno roztrhne nádoby, a aj ono vytečie, aj nádoby sa skazia.“ (Lk 5:37) Nové víno sa musí liať do nových nádob.
Lasenic tiež upozorňuje, že jeho úsilím je, aby sme v tomto tajomstve videli splnenie skutočného ideálu – jediný zmysel a cieľ vlastného života a nie iba prostriedok k získaniu magických schopností. A tento zmysel a cieľ nie je v ničom inom, než v rozpoznaní vlastného živého pomeru k Bohu.
Zdroj: http://www.eiaktivity.sk/
Pôvodný zdroj: http://nina450.wordpress.com/
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Pierre de Lasenic
http://www.kemet.sk/pierre-de-lasenic