Použijeme prirovnanie o dvoch koncoch palice. Jeden koniec je analytická logická veda našej modernej civilizácie. Náš sluch a zrak sú predĺžené celým arzenálom zbraní od lekárskeho fonendoskopu až po magnetickú rezonanciu. Vidíme stále ďalej a hlbšie. Doba encyklopedistov už dávno pominula. Jednotlivé vedecké odvetvia sú tak špecializované, že ani najgeniálnejší mozog nie je schopný obsiahnuť všetky vedomosti tohoto sveta. Naša veda je racionálna, ale má svoje úskalia.
Na druhom konci palice je intuitívna subtílna filozofia a zdravoveda Orientu. Pokúsme sa prevziať z tejto kultúry to dobré, rovnako ako kedysi sme prevzali papier, hodváb či kompas. Orientálny liečiteľ staval na sieti veľmi jemných, subtílnych javov, ktoré sa dotýkali ako človeka, tak prírody. Ak nás dnes zaujíma ventilačná kapacita pľúc, potom jogín manipuloval s nehmotnou, ale všadeprítomnou pránou. Keď my masírujeme celé plochy tela, potom Číňan stláčal body na ľudskej koži ako tlačítka ovládacieho pultu dispečinku. Keď naši predkovia prikladali baňky, tak orientálny lekári zabodávali do tela veľmi jemné ihličky a strážili vánok energie, ktorý rozoženie stav nerovnováhy. Je podivuhodné, ako svoje hlboké znalosti dokázali rozvinúť bez prístrojov a meradiel a vôbec všetkého, čo poskytuje technika. Len svojim bystrým pozorovaním, intuíciou, len svojim mozgom. To vypovedá o neskonalých možnostiach tohto orgánu.
Ďalším rozdielom, pravdepodobne i prednosťou, bola tá okolnosť, že funkcia ľudského organizmu bola posudzovaná ako časť celovesmírnej filozofie. Rovnaké zákony boli stanovené pre pohyb vesmírnych telies i pre pohyb energie v organizme. Všetko, čo sa deje v kozme, prebieha v našom organizme. Energia, ktorá udržuje kozmos pokope a zároveň zaisťuje jeho rozpínanie, taká energie existuje i v nás. Nech už ju v Indii nazývali „prána“ či v Číne „čchi“ alebo v Japonsku „ki“. S touto životnou silou môže manipulovať pomocou mysle, pohybu, masáží, dychu, stravy, ihiel, nahrievania či liekov a klystýrov. Ako každá energia i táto má svoj kladný a záporný pól. Tieto póly tvoria rovnovážny stav. Sú nazývané v čínskej oblasti „jang“ alebo mužský princíp a „jin“, ženský princíp, či v Indii ako „pursha“, mužská oplodňujúca energia a „prakruti“, ženská tvorivá energia. Choroby sú chápané ako chyby v distribúcii tejto sily. Naopak rovnováha medzi týmito princípmi je istotou stability, všetkého, čo sa nachádza v nekonečnom kozme. Zdanlivo nezmyselné tvrdenie, ale neuveriteľne praktické, ako sa budeme celú knihu presviedčať. Také myslenie umožňovalo orientálcom priblížiť sa ideálu každej zdravovedy, ideálu prevencie. Celý svoj diagnostický systém založili na probléme regulácie organizmu. Sledovali poruchy rovnováhy, ktoré viedli k ochoreniu. Snažili sa ich zasiahnuť ešte v dobe, kedy ochorenie neprepuklo. Nerovnováha v životnej sile a energii tvorila podmienky pre rozvoj ochorenia. Bola to myšlienka nádherná. I my sa k tomuto cieľu blížime trochu z inej strany. Vidíme napríklad, že pri dlhšie trvajúcom psychickom rozladení, strese, klesá odolnosť organizmu. Zmocňuje sa ho ľahšie ako infekcia, tak nádorové bujnenie. Snáď raz dosiahneme znalosti, že budeme chorobu likvidovať na biofyzikálnej úrovni a nie až na úrovni biochemickej či patomorfologickej. Také možnosti orientálni lekári nemali. Preto našli spôsob, ako zachytiť poruchu v pulze či v chovaní, výraze, fyziognomických zmenách a pocitoch. Na tejto úrovni ešte mohol človek sám svojimi silami zmeniť nepriaznivý chod organizmu. Albert Einstein na vrchole svojho plodného života povedal: „Hmota je energia.“ Zmeny energie predchádzajú vždy zmenám hmoty, dodali o pár tisíc rokov skôr orientálni mudrci. My sme tento vklad nedokázali využiť. A predsa radikálne zmeny v energetických podnetoch okolo nás nie sú zanedbateľné, ale priamo naopak. Možno, že sa na našich obtiažach podieľajú značnou mierou. Organizmus je nastavený na určitú hladinu podnetov. Podnetov, ktoré tvoria zvuky, vône, svetlo, elektromagnetické pole a ďalšie energetické formy. Ich intenzita narastá. Organizmus má veľkú schopnosť tolerancie. Ale predsalen vyčerpateľnú. Na silný podnet organizmus reaguje útlmom. To poznal už Orient. Silný rýchly vpich spôsobí útlm, malé podráždenie trebárs teplom pôsobí povzbudzujúcim spôsobom. Útlm spôsobuje naopak vznik ložisiek patologického dráždenia. Také ložiská samozrejme majú pre organizmus ďalšie neblahé dôsledky. Preto jednou s dôležitých prevencií pred ochorením bude zaistiť organizmu primerané podnety. Pokladám za zaujímavé, že ľudia už dávno rozoznali, ako kladný účinok rôznych podnetov je možné zosilniť ich vhodnou kombináciou. Kombinácie pohybov, tónov, farieb či slov dali vzniknúť telovýchovným systémom, umeniu či sugestívnemu ovplyvňovaniu ľudí, davov a spoločnosti.
- pokračovanie -
Josef Jonáš
Zdroj: Křížovka života; moudrost orientální medicíny a dnešek, Josef Jonáš, Vydalo Severočeské nakladatelství, 1990, Z češtiny preložil: Sokol
MUDr. Josef Jonáš je jedným z najpopulárnejších autorov a zároveň vyhľadávaným praktikom celostnej medicíny. Jeho priekopnícka kniha Krížovka života patrí medzi najžiadanejšie publikácie, ktoré kedy vyšli.
exkluzívne.miesta
