Slovo „Orient“ býva používané ako synonymum pre duchovné bohatstvo Indie a Číny. Orientálny spôsob uvažovania o ľudskom zdraví je nám však veľmi vzdialený. Pochopiť prístup k ľudskému organizmu nie je ľahké. Sme zaťažení tisícročnou tradíciou európskej civilizácie. Tou je určený náš spôsob myslenia, hodnotenia, logiky. Pokúsme sa však byť kozmopolitný. Povedzme si, že sme ľudia a žijeme na zemi. Otvorme svoje myslenie všetkému, čo slúži dobru a vzniklo na tejto zemi.
Vieme dobre, že duševné starosti môžu spôsobiť telesné problémy. Naopak telesné choroby deptajú myseľ každého chorého. Potlačované napätie a agresivita sa podieľajú na rozvoji vysokého krvného tlaku a naopak srdcový infarkt doprevádza pocit silného strachu. Náš organizmus je jedným celkom a všetky jeho funkcie sú spolu zviazané. V praxi sme rozdelili lekárstvo na obory, ktoré sa starajú o našu telesnú schránku a na obory, ktoré liečia dušu. Je to však stav neprirodzený a nezodpovedá založeniu nášho organizmu. Rovnako dôsledne ako súvisíme vo vnútri svojho organizmu sami so sebou, súvisíme i s našim okolím. Pôsobí na nás prítomnosť iných ľudí ako infekcia. Vraciame sa z cesty vlakom, v ktorom pohodlne sedíme a aj tak sme utrmácaní a unavení, pretože prichádzame do kontaktu s mnohými novými vecami okolo. V autobuse sa uchyľujeme do rohu a izolujeme sa od dotyku spolucestujúcich. Inokedy sa však tisneme, pritískame k tomu, kto nás má rád a hltáme príjemné pocity vznikajúce z dotyku. Vplyv na nás má počasie, atmosférický tlak, erupcie na slnku, prítomnosť podzemnej vody alebo umelá hmota okolo nás. Tiež dotyk kožušiny, farba steny alebo slovo televízneho hlásateľa nie je bez účinku. Sme spätí so všetkým, čo nás obklopuje v kladnom i zápornom zmysle. Samozrejme, že si nemôžeme všetko uvedomovať, pretože by sme sa stali precitlivelými organizmami, či by sme skôr ukončili svoju existenciu pod vplyvom okolia. Môžeme však pozorovať, že sme dynamický celok, v ktorom prebieha v každom zlomku času mnoho dejov a zmien. Sme otvoreným systémom a naša vnímavosť či naopak hranice nášho pôsobenia rozhodne nekončia kožou. Na prvý pohľad taká zmes dejov vytvára chaos. Už pythagorovci tvrdili, že z chaotickej pamäte a neporiadku sa vyvinul pravidelný poriadok a súlad čiže kozmos. V ňom vládnu pevné pravidlá. Tiež všetky zmeny v organizme prebiehajú podľa určitých pravidiel. Ľudstvo po celú dobu svojej existencie pátra po týchto pravidlách a až sa ich raz podarí jednoznačne odhaliť, potom sa konečne staneme pánmi nad sebou samými. Zatiaľ nimi nie sme. Filozof a umelec Bernard Shaw túto situáciu vystihol vo vete: „Naučili sme sa lietať v povetrí ako vtáky, potápať sa ako ryby. Zostáva jediné, naučiť sa žiť na zemi ako ľudia.“
Úlohu naučiť žiť človeka na zemi na seba vzala tiež medicína. Je to úloha nepochybne neľahká, ako sa deň za dňom presviedčame. Zmocnila sa ho skutočne medicína zodpovedajúcim spôsobom? Prenikáme do jadra bunky, vieme preparovať tkanivá, zručne vyberáme orgány opotrebované životom a nahradzujeme ich zdravými. Poznáme tisíce chorôb a desaťtisíce liekov, nepoznáme však samotnú podstatu ľudského zdravia. Panická hrôza zo smrtiacich epidémií patrí minulosti. Prišla nová doba, nové choroby. Ľudstvo začína decimovať skleróza tepien, tkanivá sú devastované nádormi, kĺby opotrebované už v dobe, kedy by mali ešte mnoho rokov slúžiť. Stresy, chemické karcinogénne látky, bezmedzná viera v lekársku vedu a malá miera osobnej zodpovednosti, odtrhnutie človeka od prirodzeného prostredia, to sú výbušniny v našich rukách. Rozhodne nemienim kritizovať a napadať medicínu, ale i tak kladiem otázku: nepreceňujeme trochu naše znalosti biologických zákonov? Radi by sme ich postavili na roveň zákonom exaktných vied, matematiky, fyziky, chémie. Ale akosi nám to nejde. Operujeme pojmami ako „bolo vedecky dokázané...“. Koľko z týchto vedeckých dôkazov po niekoľkých desiatkach rokov platí? Ako sa zmenil názor na kojeneckú výživu, výchovu dieťaťa či otázku pôrodu. Pred rokmi sa na základe vedeckých výskumov sa nesmel človek po infarkte ani pohnúť a dnes je na to názor úplne iný. Zákony života v prírode, vlastne naše názory sa prenikavo menia. Myslím, že každú takú otázku a každú takú odpoveď by sme mali preosievať sitom času. Také sito najlepšie odfiltruje zrno od pliev. I génius lekárskej vedy Hippokrates napísal: „Lekár musí poznať náuky svojich predchodcov, pokiaľ nechce klamať seba aj iných.“ Ak niekoho nazveme géniom, potom v antickej mytológii to bola bytosť, ktorá strážila osudy každého človeka od narodenia do smrti. Taká úvaha nás môže doviesť jedine k väčšej úcte k znalostiam našich predkov. Človek vyniká obzvlášť jednou vlastnosťou – takmer všetko vie využiť a zneužiť. Chémia nám na jednej strane umožňuje vytvoriť netušené veci, na druhej strane nás zvoľna ničí v podobe znečisteného životného prostredia. Atómová energia by jedného dňa mohla vyriešiť otázky spojené s nedostatkom energie od základu, alebo tiež otázku, či na zemeguli bude život, alebo nie. I s medicínou dokáže ľudstvo zaobchádzať dvojakým spôsobom. Využiť ju k záchrane života, ale tiež k spustošeniu osobnej zodpovednosti, ľudskej intuície a sebazáchovného pudu.
- pokračovanie -
Josef Jonáš
Zdroj: Křížovka života; moudrost orientální medicíny a dnešek, Josef Jonáš, Vydalo Severočeské nakladatelství, 1990, Z češtiny preložil: Sokol
MUDr. Josef Jonáš je jedným z najpopulárnejších autorov a zároveň vyhľadávaným praktikom celostnej medicíny. Jeho priekopnícka kniha Krížovka života patrí medzi najžiadanejšie publikácie, ktoré kedy vyšli.
exkluzívne.miesta
