GRÉCKO IV: Delfy

„... majú jednu z najkrajších polôh v Grécku, uchvacujú veľkoleposťou, obklopuje ich tajomstvo, človek v nich cíti bázeň božiu...“
Theophile Homolle
Delfy sa nachádzajú na južnom úpätí pohoria Parnassos nad Korintským zálivom asi vo výške 600 m.n.m. Slovo Delfy je odvodené z gréckeho slova pre lono či maternicu. Už po založení okolo roku 1400 pred Kr. boli významným kultovým dejiskom uctievania bohyne zeme Gaie, ale až po storočiach sa stali v 8. storočí pred Kr. jedným z najvýznamnejším kultových centier boha Apollóna a jedným z najvýznamnejších náboženských centier vôbec. Miesto je vybudované medzi výbežkami pohoria Parnassos. Podľa mytológie boli Delfy geografickým stredom sveta, stred predstavoval tkz. Omphalos (pupok sveta). Bolo to sídlo mytologického hada Pythona, ktorého mal poraziť boh Apollón, pretože prenasledoval jeho matku Léto.

V troskách sa nachádzajú pozostatky veľkolepého Apollónovho chrámu s veštiarňou, unikátne thesauri (pokladnice) významných miest staroveku, Aténin okrsok, divadlo a niečo málo ostalo aj z palaistra (cvičisko) a stadionu, ktoré sa nachádzajú na samom konci posvätnej cesty. Väčšina stavieb pochádza približne až zo 6. storočia pred Kr. kedy boli Delfy obnovené po požiari pričom účelom bolo znovuobnovenie ich veľkoleposti, ktorú jednoznačne dotvárajú prírodné kulisy.

Delfy podobne ako Olympia boli lemované sochami. Medzi najznámejšie zachované sochy patria dioskurovia Kleobis a Biton, archaická socha Apollóna a známy vozataj z Delf. Plínius starší nám tvrdí, že potom ako roku 67 Nero „vyplienil“ Delfy ich tam malo ostať ešte na tri tisíc.

Nachádzalo sa tu aj orákulum, veštiareň kde veštila kňažka Pýthia na trojnožke pod vplyvom posvätných pár, ktoré vychádzali z pukliny v zemi. Pýthiou mohla byť žena nad 50 rokov, panenstvo sa od nej nevyžadovalo avšak musela sa vzdať rodiny a detí. V období najväčšieho rozkvetu tu pôsobili až tri kňažky. Po radu si sem chodili aj mýtický hrdinovia ako kráľ Oidipus či Herakles.

Od roku 582 pred Kr. sa tu konali Pýthijské hry na počesť Apollóna, ktoré čo sa týka významu stáli rovno za tými olympskými. Konali sa každý štvrtý rok a hlavná súťažná disciplína spočívala v hre na píšťalu a kitharu.

Koniec nastal roku 391 keď Theodosius zrušil všetky pohanské veštiarne a Delfy začali pustnúť.