Symmes sa nedal zastrašiť a započal intenzívnu mediálnu kampaň, poslal viac listov a usporiadal nespočetne mnoho prednášok po krajine. Stále dokola tvrdil, že masa nahromadenej beztvarej hmoty, akou zem niekedy bola, sa nemohla samovoľne usporiadať do pevnej zemegule. Odstredivé sily vrhajú rotujúcu hmotu ďalej od osi rotácie, gravitácia ju priťahuje dovnútra. Keď sa tieto sily zosúladia, ako tvrdil, výsledkom je pás hmoty s najhustejším vonkajškom a os je otvorená. Týmto spôsobom, tvrdil Symmes, je hmota zeme organizovaná ako koncentrická a duté územia sa otvárajú na póloch.
Symmes predstavil rôzne druhy dôkazov, od astronomických po obecné, na podporu svojej teórie. Pozrite sa na prstence Saturnu, polárne vrcholky Marsu, hovoril. Apeloval na náboženstvo: príroda, zdôraznil, je skvelým správcom hmoty, zvoliac duté konštrukcie pre rôzne príklady-duté kosti, steblá, vtáčie perie alebo vlasy. Naviac, hovoril, Boh by nevytvoril rozsiahly vnútorný svet len preto, aby ho držal prázdny. Takto nejako Symmes zdôvodňoval, od všeobecného k špecifickému, aby vytvoril zvláštnu dimenziu pre viacnásobné zeme, v ktoré veril. Známy svet, najvrchnejší z piatich, tvrdil, má otvory 4,000 míľ pozdĺž severného pólu a 6,000 míľ diametrálne na juhu. Človek môže prejsť cez tieto otvory, nakoľko sa prikláňajú k hrubej zemskej kôre v jemnom uhle. Každý, kto by sa o to pokúsil, by sa našiel v jemnej, krytej teplej zemi pokrytej slnečnými lúčmi, ktoré prenikajú cez polárne otvory.
Symmes hovoril neúnavne ku všetkým, ktorí boli ochotní mu načúvať. Jeho časté prednášky priťahovali davy zvedavcov, ale v prevažnej väčšine prípadov vyvolal iba zábavu a vlažný záujem o svoju polárnu expedíciu. Niekoľkých presvedčil, spomenúc napríklad novinára z Ohia menom Jeremiah N. Reynolds, ktorý podporoval Symmesove teórie vo svojich článkoch, alebo bohatého muža z Ohia menom James McBride, ktorý požiadal Kentuckého senátora Richarda M. Johnsona - ktorý neskôr zastával úrad viceprezidenta vo vláde Martina Van Burena - aby predložil Kongresu petíciu na podporu Symmesovej expedície. Bola predložená na diskusiu. McBride potom zostavil knihu, obsahujúcu presnejšie a logickejšie argumentácie než tie Symmesove, teóriu koncentrických sfér (ktorá sa ľudovo nazývala aj teóriou Symmesovej diery). Ale nedosiahli nič. Námaha vynaložená počas desiatich rokov vyčerpávajúceho presviedčania podlomila Symmesovo zdravie a zomrel v roku 1829 bez toho, aby bola jeho teória akceptovaná a expedícia uskutočnená.
Symmes naozaj dúfal, že jeho boj mu prinesie monumentálne uznanie. V skutočnosti to dosiahol iba pod literárnym pseudonymom Kapitán Adam Seaborn, pod ktorým zverejnil v roku 1820 fiktívny popis cesty do stredu zeme zvanej Symzonia-Cesta Objavenia, v ktorej sa mu dostalo trocha tej slávy, v ktorú veril. Ako sa kapitán Seaborn pripravuje zakotviť v podzemných priestoroch krajiny obývanej milými bledokožími bytosťami, rozmýšľa: "Zabezpečil by som svoje meno, výrazné a nezničiteľne zapísané na doskách dejín, na mieste v prvom rade chrámu slávy... Kolumbova cesta bola len výletom po rybníku, a jeho objav, porovnaný s mojím, bol len maličkosťou."
Svet to samozrejme takto nevidel a po Symmesovej smrti sa na dutú zem takmer zabudlo. Polárna expedícia, po ktorej tak dlho túžil, sa konala s iným cieľom. Naozaj, Kongres schválil podobnú výpravu v roku 1828, rok pred Symmesovou smrťou. To bol čiastočný výsledok intenzívneho lobovania muža menom Jeremiah Reynolds, ktorý namiesto vedeckej zaujímavosti zdôraznil obchodné a teritoriálne možnosti, ktoré sa dali získať. Myšlienku podporil aj prezident John Quincy Adams, ale nie Andrew Jackson, ktorý nasledoval po Adamsovi ako prezident od roku 1829. Expedícii trvalo ďalšiu dekádu, kým vyrazila.
Zatiaľ sa nedočkavý Reynolds pripojil k inej expedícii cielenej k južným moriam Annawanu. (Časopisový príbeh, ktorý napísal po návrate-Mocha Dick, alebo Biela veľryba Pacifiku-sa mohli stať inšpiráciou pre Hermana Melvilla a jeho román Moby Dick, ktorý vyšiel o dvanásť rokov neskôr.) Po návrate obnovil Reynolds volanie po expedícii, ktorá by smerovala k Antarktíde.
V roku 1836 v reči pred zhromaždením v Capitole Reynolds predniesol strhujúcu víziu amerického loďstva, ako hádže kotvy pri južnom póle -"ten bod, kde končia všetky meridiány, kde náš orol zasadne a vlajka sa rozvinie, bude voľne viať a mávať na všetky strany sveta!" Či stále veril Symmesovmu odkazu, to si Reynolds nechal pre seba.
Rybári a obchodníci však jeho plamenné slová podporili. Kongres schválil výpravu a venoval 300,000 dolárov na jej uskutočnenie. Loď nakoniec vyplávala v roku 1838.
Pomenovaná podľa veliteľa, poručíka námorníctva Charlesa Wilkesa, štvorročná Wilkesova expedícia - prvá, ktorá spojila civilných inžinierov a vedcov s námornou posádkou, učinila významné objavy. Nie tie, v ktoré dúfal Symmes - neobjavili otvor na severnom póle. Ale cestovatelia sa vrátili s mapami popisujúcimi tisícky míľ antarktického pobrežia, teda dosť na to, aby sa táto v skutočnosti neznáma pevnina stala siedmym svetadielom.
Preklad a spracovanie: Izis
Čerpané z: Hollow-Earth.org
exkluzívne.miesta
Súvisiace:
Vnútorná Zem - Dutá Zem
http://www.miesta.net/rubrika/rubriky/duta-zem
