kp.ru | Začiatkom 90-tych rokov horolezecký sprievodca Ch. L. D. Mamani sledujúc peruánske krajinky Peru a Bolívie na jazere Titicaca narazil na veľkú starodávnu kamennú tabuľu s výškou 7 metrov. Do nej bol vytesaný výklenok podobný kľúčovej dierke s výškou okolo 2 metrov. Na čo sa používal, nie je známe. No tento kameň miestni nazývajú „Aramu Muru“ a výklenok „Brána bohov“. Existujú legendy o ľuďoch, ktorí sa tu údajne akoby „prepadli“, alebo o zvláštnych bytostiach - napr. o „vysokom človeku, ktorý prechádzal skrz otvor obklopený planúcimi svetelnými guľami“. Miestni nepochybujú o tom, že to boli bohovia.
Údolie Slnka, kde sa má nachádzať "kapsula času"
Portál Aramu Muru
Väčšina podobných príbehov pochádza od tých, čo pokladajú otvor za akúsi obdobu portálu. Patrí k nim aj spisovateľ Jerry Willis, ktorý opisuje paranormálne javy – tvrdí dokonca, že sám cez otvor prešiel.
Ďalšia legenda rozpráva, že v čase, keď sa Lemúria ponorila pod oceán, jednému zo siedmych veľkých majstrov Aramu Muru, zverili posvätný zlatý Slnečný disk a zvitky, aby ich preniesol k jazeru Titicaca kvôli bezpečnosti a ochrane. Aramu Muru postavil kláštor Bratstva siedmich lúčov, aby ochraňoval relikvie. V čase Inkov bol Slnečný disk presunutý do Cusca a nachádzal sa v hlavnom Chráme slnka, kde zostal až do príchodu Španielov. Potom bol vrátený na jazero Titicaca a umiestnený do Večného mesta pod jazerom. Slnečný disk dával odpoveď na každú otázku. Informáciu dokázal získať bezprostredne z Univerzálneho prameňa poznania. Povedané modernejším jazykom: mohla to byť umelá inteligencia s bázou poznania supercivilizácie – možno to najlepšie, čo mohli zanechať budúcemu ľudstvu. V dnešnej dobe „desiateho Pachacutiho“, ako ju nazývajú miestni obyvatelia, by mal byť posvätný Slnečný disk oživený, čím získame prístup ku kozmickej múdrosti. Teda nastal čas získať portál.
V pripravovanej piatej časti knihy „Tajomstvo kalendára – posolstvo nenarodeným“ si o tomto objave môžete prečítať podrobnejšie.
Čo na to skeptik-matematik
Úchvatná historka! Možnosť disponovať „portálom času“ otriasa našou predstavivosťou. Veď poznatky v ňom ukryté môžu prevrátiť svet. Už som balila kufre, chystala som sa letieť do Južnej Ameriky (červíček skeptika predsa len žije v duši každého žurnalistu!) keď som sa naraz rozhodla zavolať známemu matematikovi. Je to veľmi solídny človek - akademik Ruskej akadémie vied, doktor fyzikálno-matematických vied, profesor, hlavný vedecký pracovník Matematického ústavu V.A. Steklova. Tiež viedol Moskovskú matematickú spoločnosť. Volá sa Viktor Vasiljev. Nie je pod jeho sily pochopiť „matematickú analýzu“ Pachomova – či tam nie je náhodou chyba? Možno minie ostrov Slnka a „portál“ sa ocitne na úplne inom kontinente – hoci nakladateľstvo, ktoré vydalo knihu, čitateľov ubezpečuje: „Objav posolstva z kalendára a metódy jeho dešifrovania získali kladné odozvy matematikov i odborníkov na vysokých školách informatiky, ktorým sme výtlačok poslali. Kniha nás presvedčila“.
- Viktor Anatoljevič, vás to presvedčilo? – spýtala som sa akademika, keď som vyrozprávala a ukázala všetko, čo sa týkalo kalendára a jeho posolstva.
- Pozrel som si dokumenty Pachomova - celé je to nezmysel, - povedal priamo Viktor Anatoljevič. - Všetko je tam prispôsobené zaujímavému rozprávaniu a zobrazenie Orionu možno vzhliadnuť len pri veľkom želaní. Ale ak by sme nedostali podobu s Oriónom, našlo by sa iné súhvezdie - je z čoho vyberať. Alebo by sme museli prihliadnuť nie na šestky, ale napríklad na jedničky, či iné hlúposti. Ani melódia tam nie je o nič lepšia či horšia než ktorákoľvek iná, ktorá nie je definovaná náhodným kódom. Hoci o tom, že tabuľka nevznikla náhodným spôsobom, niet pochýb. No prečo by tu cudzinci alebo hocikto iný zanechával „posolstvo“? Avšak hlavný argument je tento.
Je jasné, že NIE JE MOŽNÉ ZAKÓDOVAŤ VAČŠIE MNOŽSTVO INFORMÁCIÍ - a autor sa uchádza o objav zložitého posolstva - POMOCOU NEPOROVNATEĽNE MENŠIEHO MNOŽSTVA INFORMÁCIÍ. Na prvý pohľad sa môže zdať, že systém kalendára (ktorý nám zanechali a „zakázali meniť“) je veľkým informačným celkom, do ktorého možno zakódovať veľa vecí. No v skutočnosti všetko, na čom stoja tieto tabuľky, je číslo „7“. Teda fakt, že naši predkovia kedysi stanovili sedemdňový týždeň.
Pri vytvorení tabulky je dôležitý ešte jeden fakt, že sa dni v roku neukladajú „celkovokrát“, ale celkové množstvo plus štvrtina. (Mimochodom, ak by rok nepredstavoval 365 a štvrť dňa, ale napríklad 372 či 379 a štvrť dňa atď., získali by sme úplne rovnakú tabuľku. A ak by rok predstavoval ľubovoľne iné celé číslo a štvrť dňa, tak by sa pôvodná tabuľka trochu zmenila. No s pomocou ľubovoľných autorských zmien by opäť mohla byť usporiadaná presne do rovnakej finálnej podoby). Tento pozoruhodný fakt nemôže byť v žiadnom prípade prvkom záhadného posolstva. Nech by boli záhadní odkazovatelia akokoľvek mocní, sotva by mohli zmeniť rýchlosť otáčania Zeme okolo Slnka či okolo svojej osi! A zbytok informácie obsiahnutej v kalendári (počet mesiacov, ich názvy, počet dní, začiatok odčítavania, súvislosť s mytológiou atď.) skutočne na nič v aritmetických konštrukciách autora nemá vplyv.
Takže teória autora nás priviedla k tomu, že celá pozemská múdrosť, ktorá nám bola odovzdaná týmto tajomným spôsobom, je uzavretá v začarovanom čísle 7 – a nič viac. Okrem toho nepochybujem, že ak by sme namiesto sedmičky dosadili iné ľubovoľné, nie príliš malé, nepárne číslo N, tak zo získanej tabuľky budeme môcť vycucať podobné hlúposti. A tie, ak budeme dostatočne silno chcieť, budú pripomínať nejaké súhvezdie alebo čo.
INÉ NÁZORY
Docent katedry vyššej aplikovanej matematiky Moskovskej štátnej akadémie M. V. Lomonosova, Alexander Sazanov:
- V kalendári môže byť skutočne uchovaná starodávna informácia, ako v kartách tarot. V starej knihe „Uzly tarotu“ sa hovorí, že keď mudrci Atlantídy predpovedali planetárnu katastrofu, začali premýšľať, v akých pamiatkach uchovať svoju cennú informáciu. A prišli k záveru, že najlepšie sa dostane k potomkom vo forme hry. Tak vytvorili karty tarotu. Takže balíček kariet v našich rukách je osobitá, zatiaľ ešte nerozlúštená pamiatka od atlanťanov. Aj toto boli ľudia s dobrými znalosťami matematiky. Informáciu, ktorá sa týkala nového kalendára, mohli prepracovať do určitých obrazov. Preto sa dá z tabuľky, ktorú voláme kalendárom, získať hudba alebo obrázky. Kalendár je umelé dielo. Nie však kozmickej mysle, ale práve pozemských mysliteľov.
Samotný kalendár sa mi zdá byť intelektuálnym megalitom. Je v ňom zobrazená túžba uchrániť na veľmi dlhý čas informáciu, že na Zemi rozum niekedy dosahoval vysokú úroveň. Vôbec vymyslieť takýto „sejf“ je úžasná vec, veď tisícročia všetko skreslia. Ako sejf mohli použiť pyramídy. No nie je tam žiadna záruka, že by jedného dňa nemohli byť zničené. Mne sa javí byť informácia, ktorú Vladimir Leonidovič vytiahol z kalendára, skutočne niekým uchovaná.
Doktor fyzikálno-matematických vied, hlavný vedecký pracovník Štátneho astronomického ústavu P.K. Stenberga, akademik Ruskej akadémie kozmonautiky K.E. Ciolkovkého, Lev Gindilis:
- V kalendári, ktorý predstavuje matricu, sú skutočne zvláštne zákonitosti. Vedú nás k myšlienke, že takýto produkt mohla vytvoriť len vysoko rozvinutá civilizácia. A či už k nám prileteli z vesmíru alebo sa samotní pozemšťania spájali s cudzincami. Táto otázka ostane otvorená. No existuje veľa príkladov, kedy k nám prichádzajú záblesky svetla, dôkazy veľmi vysokých vedeckých poznatkov, ktoré sú jak v matematickej tak aj v duchovnej kultúre ľudstva. Vezmite „astronómiu“ údajne primitívneho afrického kmeňa Dogonov, ktorí ešte pred vynálezom teleskopu vedeli, že Sírius je dvojitá hviezda. Mnohé historické fakty hovoria, že v priebehu mnohých storočí naša civilizácia udržiavala kontakt s nejakou vyspelejšou civilizáciou. Myslím, že čoskoro budeme musieť zozbierať širší okruh odborníkov na kalendáre, astronómiu a predovšetkým oblasť mytológie. Lebo práve v mýtoch je skryté veľké množstvo informácií o histórii našej planéty.
V. L. PACHOMOV
Vladimir Leonidovič Pachomov sa narodil v roku 1943 v Jaroslavle. Ukončil fakultu mechaniky a matematiky na Moskovskej štátnej univerzite M. V. Lomonosova. Je profesionálnym matematikom. Pracoval v Spojenom ústave pre jadrový výskum. Publikoval viac než 50 vedeckých článkov. Je odborník na oblasť automatizovaného projektovania a realizácie elektronických schém, vytvoril niekoľko systémov automatizovaného projektovania. Slúžil pre Kozmické sily ZSSR. Pracoval ako zástupca riaditeľa Úradu pre fyzikálno-technické problémy. Od roku 1996 sa venuje výskumom kalendárneho kryptogramu, píše knihy a články, vytvoril webstránku.
P.S.
S cieľom zistiť pravdu o objave Vladimira Pachomova sa „Komsomolka“ chystá vyhľadať „portál času“. Náhle sme pred „Bránou bohov“, dočká sa nás? Súdiac podľa dávnych legiend, nadišiel čas, keď má byť posvätný Slnečný disk oživený. Hľadáme sponzorov na expedíciu.
Portál Aramu Muru
Светлана КУЗИНА: Найдена «Капсула Времени» древних цивилизаций, 29. 1. 2011
Zdroj: kp.ru
Preklad: Danica U.
Všetky časti nájdete na tejto adrese.
VIDEO nájdete na tejto adrese
