"Dnes je medzinárodný deň žien. Deň, ktorý veľa ľudí vníma nepochopene a na základe toho ho odsudzujú alebo ním dokonca pohŕdajú. Veľa ľudí to pokladá za akýsi prežitok dôb minulých. Prvý krát bol oficiálne oslávený 28. februára 1909. Odvtedy sa opakoval každý rok, vtedy však ešte bez pevného termínu. Väčší význam nadobudol vďaka OSN v roku 1945. Uznaný je vo väčšine sveta a vôbec nejde o výmysel “totalitného strašiaka”. Korene má už v 19. storočí v usa. Množstvo ľudí ho dnes vníma ako nejaký prežitok alebo možno niektorí ako hlúposť. Ja na ňom nevidím nič zlé a každý rok obvolám/obpíšem ženy v mojom okolí lebo viem, že im to urobí radosť a ja som rád, že som ich mohol potešiť. Niektoré síce reagujú v duchu rozčarovania, čo to robím za hlúposť. Je to podľa mňa len neinformovanosťou o tom, čo medzinárodný deň žien znamená. Médiá nemajú potrebu to objasniť, nie je to významná udalosť, ktorá by im prihriala polievočku a tak to upadá. Ako veľa iných pekných vecí. Ja prajem všetkým ženám všetko naj a hlavne pekný celý dnešný deň:)"
Čo na Vás, páni, milujeme a nenávidíme...
My ženy sme už raz také... žijeme si svoje životy a často v duchu preklíname naše "mužské polovičky". Život s nimi je vraj ťažký, no priznajme si... o čo ťažší by bol bez nich? Ponúkam Vám krátku úvahu o tom, čo na Vás, páni, milujeme a čo nenávidíme...
Na svete to už tak chodí... jestvuje slnko i mesiac, púšť a oáza v nej, plač no i smiech, dobro aj zlo, muži a ženy... protiklady, ktoré by jeden bez druhého nemali zmysel...
My, ženy, sme úplne iné ako muži. Aspoň si to každodenne nahovárame. Sme jemné a milé, túžime po pozornosti, objatí, porozumení a láske. Žijeme svoje životy naplnené každodennými starosťami i radosťami a pritom v duchu neraz preklíname naše "mužské polovičky". Život s nimi je vraj ťažký. Jestvuje vraj nekonečné množstvo dôvodov prečo je to tak, no, priznajme si, život by bol oveľa ťažší bez nich. Veď posúďte sami.
Gavalieri vraj vymreli... aj keď to na každom kroku hlásame, v kútiku duše veríme, že Pán dokonalý nám na stretnutie prinesie kvety, naše obľúbené sladkosti, či prekvapí nás pozvaním na večeru a oblečie si pritom svoj najlepší oblek a navonia sa tým úžasným parfémom... iba kvôli nám, to naozaj milujeme a dokážeme patrične oceniť. Očakávame, že ON bude vždy tam, kde má byť a to práve v tom najvhodnejšom čase... Nenávidíme nepresnosť, hoci samé vždy meškáme a milujeme, ak sa tvári, že vlastne ono to meškanie je ešte v rámci slušnosti. Nenávidíme, ak si nás muži chcú " kúpiť" , no zároveň milujeme prekvapenia a darčeky a nikdy by sme im neodpustili zabudnuté výročie či sviatok...
Keď nás chrípka úplne odzbrojí... sú to práve muži, ktorí nás s toľkou láskou obskakujú a varia nám čaj, dávkujú lieky a merajú teplotu v pravidelných intervaloch... pretože istota je istota. A ak sa náhodou naša choroba radikálne zhorší, neváhajú urobiť čokoľvek, aby sa nám dostalo lekárskej starostlivosti a to v rekordne krátkom čase... Niekedy sa aj divíme, ako sa vlastne tak dokážu zmobilizovať, ale áno, aj to na nich milujeme. V podstate sa za ich výzorom tvrdých mužov skrývajú veľmi nežné a starostlivé bytosti. Aj keď sa páni väčšinu roka nechávajú obskakovať a obsluhovať, čo mimochodom nie veľmi milujeme, ba až nenávidíme, počas našich "chrípkových dní" nám všetko vynahradia, sú to jednoducho naše zlatíčka.
Keď sa rozhodneme premiestniť nábytok v byte podľa najnovšieho magazínu... samozrejme, že sme dosť silné, aby sme to zvládli aj samé a podľa našich predstáv, no žiaľ, nie fyzicky... a vtedy prichádzajú páni, nie vždy ochotní, čo nenávidíme, pretože to nekonečné presviedčanie o správnosti našich ženských rozhodnutí je naozaj doslovne nekonečné... no milujeme, že to napokon aj tak vždy urobia podľa našich pokynov a na konci pochvália naše "vrodené vlohy" pre krásu a dokonalosť. Aj keď to nie vždy myslia úprimne.
Keď si kúpime nové šatočky... úplne geniálne, krásne a neskutočne drahé. Vtedy, milí páni, milujeme, ak nás pochválite a hoci by ste podľa mužského názoru, podobnú krásu zhotovili za pár minút zo zbytkov záclony a bez použitia nite a ihly a k tomu úplne zadarmo, oceníme, ak si takéto a podobné poznámky necháte pre seba. Nenávidíme totiž, ak nás nechválite. Ženy si potrpia na tom, aby boli obdivované a aj keď použijete milosrdné klamstvo, milujeme, ak poviete, že sme nádherné...
Keď jestvuje ešte milión bežných drobností, ktoré sú vraj nepodstatné... verte, že pre nás, ženy, sú podstatné až príliš. Milujeme, keď si upracete po sebe oblečenie a netvárite sa, že tá kôpka na zemi tam vlastne vôbec nie je... a umyjete po sebe aj špinavý riad. Milujeme, keď nakúpite a odveziete nás kam treba a ak sa náhodou zdržíme dlhšie u kaderníčky, nebudete nám to vyčítať celé popoludnie. A milujeme aj, keď vymeníte vypálenú žiarovku v kúpeľni bez toho, aby sme vám to museli pripomínať. Je mnoho vecí, ktoré možno nenávidieť, no je oveľa viac tých, ktoré na vás, páni, možno milovať... Milujeme vašu pozornosť, lásku, oddanosť a to, ako dokážete naplniť naše životy šťastím.
Ženy sú citlivé duše a vyžadujú veľa porozumenia... to priznávame. No tak, ako jestvuje slnko i mesiac, púšť a oáza v nej, plač no i smiech, dobro aj zlo, tak jestvujú muži a v ich protiklade ženy... milujúci i nenávidiaci sa, no jeden bez druhého by predsa len nemali zmysel...
Zdenka Kmeťová
Zdroj: zdenkakmetova.blog.sme.sk, roxoria.org
Súvisiace:
Ženy-Bohyne
http://www.miesta.net/rubrika/zeny-bohyne
