Nasledujúca časť je hieroglyfickým prepisom a prekladom Turínskeho kráľovského zoznamu od stĺpca IV, riadku 1 až 17. Táto časť zodpovedá Dynastii 6 až 7/8. Obsahuje dva súčty: jeden pre túto sekciu a jeden kumulovaný s predchádzajúcou skupinou. Je zvláštne, že pisár turínskeho papyrusu alebo jeho zdroja cítil potrebu rozlišovať kráľov do 5. dynastie a tých od 6. do 8. dynastie, len aby ich na konci zlúčil dohromady v osobitnom zhrnutí.
Je všeobecne známe, že starovekí Egypťania sa nesmierne zaujímali o posmrtný život a robili všetko, čo mohli, aby zaopatrili zosnulých. Pohrebné predmety boli pochovávané spolu s mŕtvymi aby im poskytli v posmrtnom živote ochranu a obživu.
Okrem popísaných pokladov sa našiel aj alabastrový sarkofág. Našiel sa opretý o jednu zo stien komory a bol zapečatený. 3. marca 1927 ho výskumníci otvorili a zistili, že v ňom nie je žiadna múmia.
Za úspechom veľkých staviteľov pyramíd, akými sú Snofru a Chufev (Cheops), stojí žena. Bola jednou z najdôležitejších žien Starej ríše (cca 2686-2181 pred Kr.) a majiteľkou veľkolepej hrobky plnej pokladov.
Hetepheres I. bola manželkou faraóna Snofrua (vládol cca 2613-2589 pred Kr.), matkou Chufeva a starou mamou Džedefreho, Chefréna a kráľovnej Hetepheres II. Jej titulmi sú: Matka kráľa, Matka dvojakého kráľa, Hórova služobníčka a dcéra boha z jeho vlastného tela. Jej vydajom za Snofrua sa spojili dve kráľovské línie.
Digitálny 3D sken, vykonaný na soche mnícha v životnej veľkosti zo 6. storočia, odhalil ohromujúce ilustrácie vytesané do vápenca znázorňujúce príbehy zo života a učenia Budhu. Voľným okom rytiny skoro nemožno vidieť, čo znamená, že nové skeny umožnia expertom rozlúštiť príbehy, ktoré sú zložito vytesané do rúcha sochy.
Kniha mŕtvych je zbierkou pohrebných textov a zaklínadiel Starovekého Egypta navrhnutých ako pomoc človeku na jeho ceste cez podsvetie do posmrtného života. Verilo sa, že bez týchto zaklínadiel človek podsvetím prejsť nemohol. Kniha obsahuje zaklínadlo s názvom „Štyridsaťdva vyhlásení Čistoty“ alebo „Negatívne spovede“. Toto zaklínadlo sa skladá z priznania prehreškov, o ktorých veril majiteľ hrobky, že sa ich počas života dopustil. Verilo sa, že všetky zločiny spáchané voči Maat by mali byť spísané, aby mohli byť ľahko odpustené.
Maat, tiež známa ako Ma´at alebo Muh-aht, bola ženským božstvom v Starovekom Egypte, ktorá reprezentovala pravdu, spravodlivosť, rovnováhu a morálku. Dcéra egyptského boha slnka Ra a žena mesačného božstva Thovta, bola pre Egypťanov stelesnením spravodlivosti. Rozhodovala o tom, či človek úspešne dosiahne posmrtný život vyvažovaním duše pierkom pravdy, ktoré predstavovalo kozmický poriadok a stabilitu univerza. Najstaršie záznamy, v ktorých je spomínaná siahajú až do Starej ríše, viac ako 2300 rokov do minulosti.
