Tebe, ó človeče, dal som svoje vedomosti. Tebe dal som Svetlo. Počúvaj teraz a získaj múdrosť prinesenú z vesmírnych úrovní zhora a nad.
Nie ako človek, stal som sa oslobodeným od dimenzií a úrovní. Zakaždým, beriem na seba nové telo. Zakaždým, mením svoju formu. Teraz viem, že nehmotné je všetko, čo je z hmoty.
Je nám vštěpováno, že staroegyptská civilizace zažila svůj Zlatý věk v období dvou až tří tisíc let před Kristem. Při představě, jak se tato velkolepá kultura rodí z malých osad v biblické době, se nás bezděky zmocní pochybnosti, zda je naše časová osa správná…
Počúvaj, ó človeče, a načúvaj môjmu hlasu. Otvor svoj priestor mysle a pi z mojej múdrosti. Temná je cesta Života, ktorou cestuješ. Mnoho je jám, ktoré ti ležia v ceste. Vždy sa snaž dosiahnuť väčšiu múdrosť. Dospej k tomu a bude to svetlom na tvojej Ceste.
Otvor svoju Dušu, ó človeče, Vesmíru, a nechaj ho vtiecť ako jednotu s tvojou Dušou. Svetlo je večné a temnota je prchavá. Vždy hľadaj, ó človeče, Svetlo. Vedz, že vždy, keď Svetlo zaplní tvoje bytie, temnota sa pre teba čoskoro stratí.
Načúvaj, ó človeče, múdrosti mágie. Načúvaj znalostiam síl zabudnutých. Dávno, v dobe prvého človeka, začala vojna medzi temnotou a svetlom. Ľudia, vtedy ako teraz, boli plní temnoty a svetla; a kým v niektorých mala prevahu temnota, iným svetlo zapĺňalo dušu.
Áno, veky trvá táto vojna, večný boj medzi tmou a svetlom. Neľútostne sa bojuje po všetky tie veky, zvláštnymi silami, pred človekom ukrytými.
Často sníval som o pochovanej Atlantíde, stratenej v dobách, ktoré pohltila tma. Z aeónu na aeón si ty jestvovala v kráse, jas svietil skrze temnotu tmy.
Mocný vládca, všetkému pozemskému vládnuci, Pán Zeme v dni Atlantskom. Kráľ národov, majster múdrosti, Svetlo skrze Suntal, Strážca Cesty, prebýval vo svojom Chráme, Pán Undalu, Svetlo Zeme v dni Atlantskom.
Načúvaj, ó človeče, hlasu múdrosti, načúvaj hlasu Thotha, Atlanťana. Voľne dnes dávam ti svoju múdrosť, z času a priestoru tohoto cyklu; majster mystérií, Slnko rána, Thoth, učiteľ ľudí, je zo VŠETKÉHO.
Kedysi dávno, vo svojom detstve, ležal som pod hviezdami na dávno pochovanej Atlantíde, snívajúc o mystériách ďaleko nad ľuďmi. Potom v mojom srdci vyrástla túžba ohromná, podmaniť si cestu, ktorá viedla ku hviezdam. Rok čo rok som hľadal múdrosť, hľadajúc nové poznanie, nasledujúc cestu, až nakoniec moja Duša, v obrovskej námahe vymanila sa zo svojho otroctva a odrazila sa preč. Slobodný bol som z otroctva ľudí zeme. Slobodný od tela, mihol som sa tmou. Konečne sa mi odomkol hviezdny priestor. Slobodný bol som od otroctva tmy. Teraz až na konci vesmíru hľadal som múdrosť, ďaleko nad poznaním ohraničeného človeka.
Ja, Thoth, Atlanťan, odovzdávam svoju múdrosť, svoje poznanie, svoju silu. Slobodne to odovzdávam deťom ľudí. Kiežby i oni takto ďalej odovzdávali, aby závoj tmy sveta z jedného konca na druhý mohol byť prežiarený múdrosťou. Múdrosť je silou a sila múdrosťou, jedna s druhou navzájom, zdokonaľujúc celok.
Nebuď pyšný, ó človeče, na svoju múdrosť. Rozprávaj sa s nevedomým tak dobre ako s múdrym. Pokiaľ niekto príde k tebe plný poznania, načúvaj mu a dbaj ho, lebo múdrosť je všetkým.
Hlboko v srdci Zeme ležia Siene Amenti, ďaleko pod ostrovmi potopenej Atlantídy, Siení Mŕtvych a siení života, kúpajúce sa v ohni nekonečného BYTIA.
V hlbokej minulosti, stratené v časopriestore, Deti Svetla pozreli dolu na svet. Uvideli deti človeka v ich porobe, spútané silou zvonku. Vedeli, že až oslobodením sa z otroctva, by sa človek mohol zdvihnúť zo Zeme k Slnku. Zostúpili dolu a stvorili si telá, berúc na seba ľudskú podobu. Majstri všetkého bytia potom prehlásili: „Sme tými, ktorí stvorení z vesmírneho prachu, podieľajúc sa na živote z nekonečného BYTIA; žijú vo svete ako deti človeka, rovnako a predsa rozdielne od ich žitia.“
Ja, Thoth, Atlanťan, majster mystérií, strážca záznamov, mocný kráľ, mág, žijúci z generácie na generáciu, chystám sa vložiť do Siení Amenti, ustanovené ako pomoc tým, ktorí prídu potom, tieto záznamy múdrosti Veľkej Atlantídy.
Vo veľkolepom meste Keor na ostrove Undal v čase dávno minulom, započal som túto inkarnáciu. Nie ako malí ľudia súčasného veku, žili a umierali mocní Atlantídy skôr z aeónu na aeón, obnovujúc svoje životy v Sieňach Amenti, kde rieka života tečie bez prestania vpred.
Klasická egyptologie učí, že pyramidy byly postaveny kolem roku 2500 před Kristem. Autorka pětidílného cyklu ale tvrdí, že existují důkazy, že pyramidy jsou ještě starší…
