Veľa kultúr pozná pojmy ktorými popisuje univerzálnu životnú energiu. Čchi v Číne, prána v Indii, pneuma v Grécku, guruwari u aborigénov, mana v Polynézii, viril, ód, orgon, éter... to je stále len jedna sila ktorá prestupuje všetko a tvorí základ spojenia ducha a hmoty. Dlhú dobu boli tieto slová v európskej vede synonymom pre tmárske alebo nevedecké témy. Vždy sa však našli ľudia, ktorí sa nezľakli perzekúcie zo strany oficiálnej vedy a skúmali éter a jeho vlastnosti naďalej. Dokonca aj Albert Einstein v svojej reči "Éter a teória relativity" ktorú predniesol na Ríšskej univerzite v Leidenu 5. 5. 1920, sa pokúsil vrátiť éteru miesto vo fyzikálnych modeloch. Prednášku ukončil slovami: "Podľa všeobecnej teórie relativity je priestor bez éteru nemysliteľný."
