Počas chvíľky pokoja som v tieni Údolného chrámu skúmal mapu Gízy nasnímanú zhora a uvažoval som o tom, že každá pyramída vyzerala ako mikrokozmos, a ako satelitné pyramídy, ploty, chrámy a ďalšie konštrukcie navzájom určujú jedna druhú. Keď som sa na pyramídy pozrel spoločne, vnímal som poradie faktorov, ktoré z nich robili samostatnú formu architektonického vyjadrenia.
Smaragdové dosky sú jednou z najväčších záhad archeológie. Možno ich pokladať za skrytú stránku egyptskej mytológie, plnú príhod, v ktorých sa legendy stretávajú s históriou.
Učenci pokladajú Smaragdové dosky za legendu súvisiacu s božstvami starovekého Egypta. Táto legenda vraj odhaľuje záhady starovekých spoločností, ktoré prežili veľkú potopu. Dosky sú známe ako zašifrované Hermetické nápisy, ktoré údajne obsahujú tajomstvá alchýmie a základy Hermetickej tradície.
“Stredovekú klasifikáciu prírody na štyri všeobecné ríše – minerálnu, rastlinnú, živočíšnu a ľudskú – moderná veda považuje za zastaranú...”
Naše dobrodružstvo so štúdiom starých máp začalo v lete roku 1977, keď Charles Hapgood odpovedal na článok, ktorý sme napísali a v ktorom sme naznačili svoje presvedčenie, že Antarktída je miestom, kde sa kedysi nachádzala Atlantída.* Došli sme k záveru, že Hapgoodova teória posuvu zemskej kôry je chýbajúcim článkom, ktorý by mohol pomôcť odhaliť tajomstvo tohto strateného ostrovného kontinentu. Charles nám odpovedal:
Jedného chladného zimného dňa v roku 1929 sa riaditeľ tureckého Národného múzea Halil Edhem hrbil nad svojou samotárskou úlohou klasifikácie dokumentov. Pritiahol si bližšie mapu zakreslenú na srnčej koži. Keď Halil listinu celkom roztvoril (jej rozmery boli 60 x 90 cm), bol prekvapený, aká veľká časť Nového sveta bola na tejto mape z roku 1513 zakreslená...
Stredovekú klasifikáciu prírody na štyri všeobecné ríše – minerálnu, rastlinnú, živočíšnu a ľudskú – moderná veda považuje za zastaranú. Vedci prišli namiesto toho so svojou vlastnou hierarchiou subatomárnych častíc, atómov a molekúl kladených pred minerály, a živočíchy a ľudí spojila do jednej kategórie.
“Keď sa pozrieme na tradičné mytológie a starodávne náboženstvá, zistíme, že mnohé predošlé kultúry považovali Slnko a hviezdy za vedomé bytosti – a toto by sa možno dalo považovať za základ astrológie. Bohovia boli spájaní s hviezdami (vrátane objektov na oblohe, ktoré dnes klasifikujeme ako planéty) a starí Egypťania (aby sme uvideli aspoň jeden príklad) dúfali, že sa spoja so Slnkom a hviezdami po svojej smrti. Platón v diele Timaeus (asi 360 pred n.l.) napísal: „A keď [Tvorca] zostrojil celok, rozdelil duše rovnajúce sa svojím počtom počtu hviezd a pridelil jednu dušu každej hviezde...”17”
“Ako však môže mať Slnko a hviezdy vedomie, keď nie sú ani živými organizmami, prinajmenšom nie v zmysle bunkových tvorov založených na báze uhlíka ako my? Všeobecný názor (čo neznamená, že aj správny – všeobecné názory a ”zdravý rozum” sa veľmi často mýlia) je taký, že vedomie a vôľa (aspoň v prírode) sa môžu vyskytovať iba u živých organizmov založených na báze uhlíka, a mnohí ľudia by obmedzili pojem vedomia na ”pokročilé” živé organizmy, ako sú stavovce, cicavce alebo, podľa niektorých názorov, iba ľudské bytosti. Mnohí vedci však tvrdia, že vedomie môže vzniknúť na kvantovej úrovni a nemusí sa obmedzovať len na dôverne známe živé organizmy podobné nám.”
Nejakú dobu študujem naše Slnko, predovšetkým z hľadiska vplyvu nerovnomerného slnečného správania (nerovnomerného z modernej ľudskej perspektívy) na priebeh ľudského rozvoja a civilizácie. Jedným z mojich hlavných záverov je, že posledná doba ľadová skončila náhle okolo 9700 pred n.l. v dôsledku veľkého solárneho výbuchu (alebo série výbuchov). Solárna činnosť je úzko spätá s klimatickými zmenami na Zemi, ktoré majú zase veľký vplyv na život na našej planéte, vrátane ľudstva.
Pred viac ako dvetisíc rokmi písal Platón o Atlantíde – prehistorickej civilizácii, ktorá údajne existovala deväť tisíc rokov pred jeho érou, čiže viac ako jedenásť tisíc pred našou. Slávny filozof spomína civilizáciu s technológiami na úrovni doby bronzovej, ktorá sa nachádzala na „ostrove Atlantída“ niekde blízko Stredozemného mora v Atlantickom oceáne.
