Problém ohľadom toho, ako zachovať určité „šialenstvo“, a zároveň fungovať vrcholne efektívne teraz uchvacuje pozornosť mnohých psychiatrov. Zdá sa, že je tam bod, pri ktorom sa „tvorivé šialenstvo“ Edgara Allena Poea stáva degeneratívnym, skôr s brzdiacou, než stimulujúcou funkciou.
Biochemik Julius Axelrod sa podujal na úlohu preskúmania role, ktorú hrá melatonín, a jeho predchodca serotonín. Zistil, že melatonín u cicavcov potláča fyziologickú sexualitu. Ak boli testované zvieratá stimulované pre tvorbu nadmerného množstva melatonínu, ich pohlavné žľazy a vaječníky mali tendenciu zmenšiť sa čo do veľkosti, stiahnuť sa a atrofovať.
Od čias Dionýza až do doby Platóna, boli kultúry Stredozemia v zhode s náukou, ktorá tvrdila, že existuje poriadok primárnej reality, ktorá leží nad viditeľnou realitou.
