Pavel Hirax Baričák

„Prepánajána, no to si nám, Baričák, zasa napísal za novinku! Pozitívne myslenie, veď všade o tom píšu! Ale ako mám byť pozitívna, keď sa mi nič nedarí," povie si niekto. Ja viem, posledné roky tento pohľad na svet rezonuje spoločnosťou. Konečne. A ja túto časť knihy nemienim vyhodiť len preto, že ste o pozitívnom myslení čítali už aj v Katolíckych novinách. Je to totiž základ bytia, a to najmä v dobe, keď sa všetko, čo si zaželáte, zhmotňuje oveľa rýchlejšie ako pred polstoročím. Ideme do finále, nečudujte sa.

Raz môj dobrý známy nadhodil, že keby bolo aj dnes umenie naozaj umením, nepotrebovali by sme západných motivačných spíkrov so zaručenými sterilnými schémami šťastia a úspechu, čo sa s nimi akoby vrece roztrhlo. Každý z nás ale potrebuje aspoň občas silnú motiváciu. Ako sa motivujete Vy?
Mňa motivuje vnútro - srdce. Ono ma ženie. Ja ho iba počúvam. Keď nemám energiu, počkám si na ráno a na slnko, a všetko je hneď inakšie. Narodil som sa sem s obrovským batohom energie.

Keď som bol druhák na vysokej škole, kamarát mi dal prečítať xeroxovanú knižočku o surovej strave. Bol to len samizdat, lebo v roku 1990 ešte nebola taká záplava literatúry o zdravom stravovaní ako dnes. Zo dňa na deň som sa stal laktovegánom. Prestal som jesť varené, pečené či inou formou spracované potraviny.

Odoberať Pavel Hirax Baričák