Dobrý deň milí čitatelia, je tu ďalšie pokračovanie seriálu zamyslení s názvom: Na vlastných nohách, alebo Ako sa stať samostatným v živote a práci. Z podtitulu nejako vyplýva, že ak sa samostatnými máme stať, ešte takými asi nie sme. Úprimne povedané, poznám naozaj len hŕstku ľudí ktorí sa mi javia ako samostatné a zodpovedné bytosti a nebudem si namýšľať, že ja medzi nich patrím.
Prajem vám pekný deň milí čitatelia, toto je pokračovanie seriálu zamyslení na tému: Ako sa stať samostatným vo svojom živote a v práci. Dnes by som sa viac chcel zamerať na to aký priestor a aké možnosti sa nám ponúkajú, respektíve ako to vidím ja. Asi si to všimol už každý z vás, alebo aspoň väčšina, že mnoho povolaní, profesií a služieb sa presúva do virtuálneho sveta. Teda na internet. Však aj tento portál a tento článok čítate na internete. Fantastická vymoženosť.
Prajem pekný deň milí čitatelia, toto je úvod do nového seriálu zamyslení ohľadne samostatnosti a sebarozvoja osobnosti. Chcel by som ho nazvať: Na vlastných nohách, s podtitulom: Ako sa stať samostatným v živote a práci. Uvedomujem si že to nie je jednoduchý cieľ a mnohí ľudia majú toľko záväzkov, že sa im to pravdepodobne ani nepodarí. Častokrát aj preto, že si povedia že to nezvládnu. Že ONI nemôžu. Že majú toľko povinností, že nemajú čas premýšľať nad takým niečím. Dobre teda. Ja sa chcem zamerať a apelovať na tých ktorí môžu. A hlavne tých, ktorí chcú.
Ahojte,
skončil sa jeden z najturbulentnejších rokov môjho života, ktorému som za mnohé vďačný. Vďaka neznamená, že sa stali len dobré veci. Vďaka znamená, že ma aj na prvý pohľad komplikácie naučili niečo nové. Spoznal som sa zase o niečo viac. Stretol som presne tých správnych ľudí, ktorým ďakujem za to, že chvíľu kráčali so mnou. Ďakujem Tebe, že si si našiel/našla čas a prišiel/prišla sa pozrieť na jedno (viacero) z mojich stretnutí, že čítaš blog alebo dokonca máš moju knihu „Život bez jedla“.
V dávnej dobe predkovia verili, že keby nesvätili slnovraty, sviatky, keby nerobili obrady a nedávali by sviatočné obetiny, svet by sa zrútil, zanikol by jeho poriadok. Slnovrat by nenastal, nastalo by obdobie noci a svet by tápal v temnote a neporiadku.
Každý sviatok je vlastne otázkou tradícií. Vianoce nevynímajúc. Pravidlá v spoločnosti nám hovoria, že tradície si treba ctiť a dodržiavať ich. Ale spoločnosť je veľmi dynamický tok energie. Tradície presne naopak. Sú statické. Preto sa obávam, že bezhlavé dodržiavanie tradícií len preto, že iná tradícia hovorí, že sa to patrí, nie je úplne dobrý nápad, dobrá myšlienka. Ja som to pochopil už dávno a vždy som bol zato inými odsudzovaný.
Vidíte, že tvůrčí proces má tři kroky.
Prvním krokem je, že budete muset určit, co chcete a nemůžete si pomoci, ale děláte to. Preference se rodí ve vás po celý den a každý den. Kontrast vám pomůže se rozhodnout. Když víte, co nechcete, tak pak to, co chcete, z vás vystřelí jako raketa. Vždy, když víte, co nechcete, jasnost o tom, co chcete, vyjde na povrch velmi jasně. Takže, 1. krok se děje všude kolem.
Dobré ráno. Jsme velmi rádi, že jste tady. Je dobré spojit se za účelem spoluvytváření, souhlasíte? Víte, co chcete? Mění se to… neustále vyvíjí. Máte radost z rozvíjení vaší touhy? Líbí se vám ten pocit nového svěžího vědomí, nová touha vstupující do vašeho vědomí? Ten pocit dobrodružství a údivu, radosti z nového nápadu? Ano? Ne až tak moc?
Ak by ste videli ten Vortex vecí, ktoré sú tam zoradené ako odpoveď na Vaše TERAZ, ktoré vyžarujete, takže všetka Vaša sila je TERAZ. Rozmýšľajte nad tým, čo robíte zajtrajšku keď sa cítite dobre TERAZ. Rozmýšľajte nad tým, čo robíte pozajtrajšku keď sa cítite dobre TERAZ.
