Dnes už kultová kniha Klausa Donu: ZAKÁZANÁ ARCHEOLÓGIA je, ak to tak môžeme povedať, bibliou alternatívnej archeológie v najlepšom slova zmysle. Pán Dona svojimi skúsenosťami a serióznym prístupom neochvejne dláždi cestu "zakázaným" poznatkom do konzervatívneho sveta tradičnej vedy a vyráža tak z rúk skeptikov obvyklé tromfy, ktorí alternatíve radi vytýkajú povrchnú senzáciechtivosť. Vychutnajme si prednášku plnú doložených faktov! (english below)
Zoznam kráľov na Turínskom papyruse bol pôvodne delený na neznámy počet stĺpcov alebo listov, z ktorých sa uchovalo len 11. Stĺpce I až V obsahovali 25 alebo 26 riadkov textu, stĺpec VI minimálne 27, IX a X najmenej 30. Postupne sa zvyšujúci počet riadkov, ako sa papyrus blížil ku koncu, zdá sa naznačuje, že si pisár uvedomil, že nebude mať dostatok miesta na spísanie všetkých kráľovských mien, ktoré mu boli známe, do 25 alebo 26-riadkových stĺpcov.
Turínsky zoznam kráľov, tiež známy ako „Turínsky kráľovský kánon“ je unikátny papyrus, písaný hieratickým písmom momentálne uložený v Egyptskom múzeu v Turíne, čomu vďačí za svoje novodobé meno. Papyrus je rozpadnutý na viac ako 160, často veľmi malých fragmentov, z ktorých mnohé boli stratené. V čase, keď bol objavený na pohrebisku v Tébach, talianskym cestovateľom Bernardinom Drovettim v roku 1822, sa zdal byť zväčša nepoškodený, no kým sa stal súčasťou zbierky Turínskeho múzea sa jeho stav výrazne zhoršil.
„Archeológovia celkom správne predpokladali, že pobrežie Stredozemného mora je bohaté na archeologické nálezy,“ hovorí profesor talianskeho Národného inštitútu oceánografie v Terste („National Institute of Oceanography and Experimental Geophysics in Trieste”) Emmanuel Lodolo. „No napriek značnému rozsahu prác nemali šancu nájsť stopy najstarších osídlení. Prečo? Pretože pred 12–15 tisíc rokmi bola pobrežná línia umiestnená úplne inak. Stopy prvých civilizácií je nemožné nájsť na pobreží, ale na morskom dne.“
Asi niet menej „zaručených správ“, než tých historických. Dejiny jednak píšu víťazi (čo sa zvykne navyše časom meniť) a spoľahnúť sa môžeme zrejme jedine na najstaršie záznamy. Áno, je iróniou, že v legendách a mýtoch je, zdá sa, viac pravdy, ako v oficiálnych písomnostiach. Keď pochopíme fakt, že v dávnej minulosti mali naši predkovia ozajstný záujem, aby Pravda pretrvala veky, prestaneme sa čudovať forme, akú zvolili. A rovnako tak sa prestaneme diviť, prečo sú tie isté udalosti interpretované tak rôzne a o prekvapenia nie je núdza vždy, keď vyjde na svetlo nejaký „zabudnutý“ dokument. Novodobé legendy a mýty totiž majú jednu vadu – potrebujú byť pomerne často aktualizované... Navrhujem, aby sme sa sústredili na dôkazy, ktoré na interpretáciu prakticky nie sú odkázané, a ktoré k nám hovoria tak jasnou rečou, že jej neporozumie len silno zaujatý a pyšný človek.
Možná jsme právě nyní dostali důkaz o skutečné historii lidstva v podobě nově objeveného artefaktu z labyrintu Ravne v bosenském údolí pyramid.
Labyrint Ravne je podzemní komplex prehistorických chodeb v bosenském Visoku. Vstup do labyrintu se nachází 2,5 kilometru od pyramidy Slunce. Od roku 2006 se podařilo Nadaci Archeologický park "Bosenská pyramida Slunce" vyčistit stovky metrů chodeb. V labyrintu Ravne byly objeveny mnohatunové megality a bloky s neznámým písmem, které připomínají runy. Mnoho odborníků z celého světa naměřilo v podzemním labyrintu frekvence příznivé pro lidský organizmus. Je zřejmé, že chodby a megality jsou umělého původu.
Nie je to tak dávno, čo osamelým hlasom vizionárov nevenoval pozornosť takmer nik. Potrebe etiky pri vedeckom bádaní rozumieme a určite tiež nie je jedno, ako sa poznatky využijú. Kto to ale kedy počul, aby veda ladila s duchovnými aspektmi? Že čo je za tým? Pozrime sa na to „per partes“...
Objavy v Údolí bosnianskych pyramíd nenechali nikoho chladným. Dobrovoľníci z celého sveta prichádzajú pomáhať pri ich odkrývaní, na druhej strane je tu skupina ľudí, ktorí unisono tvrdia, že je to celé podvod. Kde je pravda?
