Kapitola XVII Egyptskej knihy mŕtvych zvýrazňuje nepopierateľný fakt: rituálne formulky skrývali dôkazy prehistorických udalostí. Tie prechádzali z generácie na generáciu ústne a po tisícky rokov inšpirovali starobylé civilizácie, až boli zredukované na stav vypovedajúci o planetárnych nešťastiach, ktoré nastali približne pred 25000 až 8000 rokmi p.n.l. Tento starobylý príbeh bol rozširovaný s mimoriadnym úsilím, využívajúc veľmi jednoduché, ale mimoriadne efektívne koncepty.
Džed je vo svojej podstate jednou z najväčších záhad v histórii starovekého Egypta. Bol vybudovaný v srdci takzvanej Cheopsovej pyramídy, hneď vedľa Kráľovskej komnaty, perfektne integrovaný do symetrie tejto pamiatky. V skutočnosti ani dnes vedci nevedia presne určiť jeho účel. Máme k dispozícii množstvo teórií, ktoré vyzerajú celkom spoľahlivo. Avšak, ako to často býva, oficiálna teória je najmenej presvedčivá.
V Egypte existovala uzatvorená a tajomná organizácia kňazov, ktorej symbolom bolo Hórovo oko. Kňazi predstavovali skutočnú moc ukrytú v tieni faraónov. Boli pokračovateľmi kňazov, ktorí prežili koniec predchádzajúceho cyklu ľudstva. Potopu sveta vnímali ako príležitosť obrátiť ľudstvo k vyššiemu cieľu a vytvoriť spoločnosť, ktorá by sa venovala duchovnému rozvoju.
