Egypťania o svojich pyramídach samozrejme odjakživa vedeli; tak ako Číňania o Dlhom múre a Aztéci o teocalloch. Európania ich museli objaviť. Čím sa stal Marco Polo pre Čínu a Cortés pre Mexiko, stal sa pre Egypt Hérodotos.
Egypťania o svojich pyramídach samozrejme odjakživa vedeli; tak ako Číňania o Dlhom múre a Aztéci o teocalloch. Európania ich museli objaviť. Čím sa stal Marco Polo pre Čínu a Cortés pre Mexiko, stal sa pre Egypt Hérodotos.
Do čarovnej krajiny na Níle pozýva táto kniha. K najstarším a zároveň najväčším monumentálnym stavbám na svete, ktoré sa tam týčia do neba medzi striebristožltou púšťou a olivovohnedou majestátnou riekou. K fantastickým a napriek tomu geometricky triezvym stavbám, ktoré Arabi volajú vo svojej kvetnatej reči „vrchy faraónov". K pyramídam.
„Konečne uskutočnený úžasný objav, nádherná hrobka s neporušenými pečaťami, znovu zasypaná, čaká na Váš príchod, blahoželám...“
Howard Carter
Tutanchamon, trónnym menom Nebcheprure, bol faraón v starovekom Egypte. Patrí do 18. dynastie a bol v poradí dvanástym faraónom tejto dynastie. Vládol v rozmedzí približne 1333 pred Kr. až 1323 pred Kr.
„Načúvaj svojmu presvedčeniu, aj keď sa rozumu zdajú dôvody nezmyselné.“
Egyptské príslovie
Pyramídy sa tešia najväčšej sláve spomedzi všetkých obdivuhodných stavieb starých Egypťanov. Hoci v 6. storočí padla mienka, že sú to Jozefove sýpky, a vyskytla sa hŕba najrozmanitejších teórií o ich účele, egyptológovia chápu pyramídy ako hrobky, hoci význam ich geometrického tvaru zostáva predmetom úvah.
Tento film vznikol z iniciatívy Nadácie AIGYPTOS (1998). Jej členovia Pavol Deglovič, Dr. Jozef Hudec, Mgr. Miroslav Ivan a Renáta Rábeková prispeli k realizácii filmovania v Egyptskej arabskej republike vlastnými prostriedkami. Film finančne podporila grantová agentúra VEGA v programovej úlohe 1/44-34/97.
Jeden zo starobylých skvostov Slovenského národného múzea si vyslúžil najväčšiu pozornosť. Ide o rakvu s ľudskou múmiou, ktorá pochádza zo starovekého Egypta. Zo všetkých staroegyptských pamiatok, ktoré sa nachádzajú v štátnych zbierkach na Slovensku, má táto rakva výnimočné postavenie.
Jozef Hudec, slovenský egyptológ, vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1995 založil spolu s ďalším slovenským egyptológom Dušanom Magdolenom nadáciu Aigyptos. Od roku 2007 je za slovenskú stranu vedúcim v poľsko-slovenskom výskume v egyptskom Tell el-Retábí.
Ján Midžiak (76) je prvý Slovák, ktorý v šesťdesiatych rokoch študoval v Prahe egyptológiu. Diplom z nej však dostal až takmer o štyridsať rokov neskôr. Vtedajší režim mu najprv dovolil venovať sa krajine faraónov, potom mu túto lásku zakázal. Z odborníka na exotickú históriu sa tak stal stavbár, neskôr šatniar, recepčný či šéf reštaurácie, až zakotvil v hudobnom vydavateľstve českého speváka Dalibora Jandu. Vo vrútockom byte žije Ján Midžiak sám so spomienkami na svet pyramíd a prastarých tajomstiev. Pripomína mu ich kráľovná Nefertiti z obrazu, mušle zo Stredozemného mora, sošky faraónov, sfíng a množstvo fotografií z jeho archeologických výprav do Egypta.
Naši vedci skúmajú aj minulosť Egypta. Odkrývajú napríklad nálezisko neďaleko Káhiry. Pod vrstvami prachu a hliny sa zrazu objaví čudný, zelenkavý záblesk. Archeológ opatrne odkrýva ďalšie vrstvičky, oprašuje hrany, kopíruje jej tvar. Kope na egyptskom nálezisku Tell el-Retábi, vo východnej časti nílskej delty, asi sto kilometrov od Káhiry.
