Behom presunov dvojčiat Nommo medzi hviezdami a Zemou a v priebehu cesty ôsmich ľudských predkov, na ktorej objavili „slová“ prebudenia (výrobu železa a tkanie), prišla doba, kedy dvaja z nich už neboli schopní riadiť sa zvykmi nebies. Všetci predkovia potom pristáli na Zemi v gouyo, „nebeskej sýpke“, ktorá obsahovala celé budúce obyvateľstvo planéty.
Dogoni, Západoafričania žijúci v oblasti útesu Bandiagari v Mali, sa preslávili úchvatnými znalosťami o dráhe hviezdy Sírius B už v dobe, kedy európski astronómovia ešte ani nevedeli, že vôbec existuje. Táto predstava je tak vzdialená modernému pojatiu pokroku, že sa mnohí odborníci snažili vymýšľať spôsoby, na ktorých základe mohli Dogoni na svoje poznatky prísť, pretože neverili tomu, čo oni sami rozprávali.
„Písané jazyky, nech už ich nachádzame kdekoľvek, sú takmer vždy výtvorom rozsiahlych spoločností a zložitých kultúr, ktoré majú veľké množstvo informácií, ktoré treba zaznamenať. Povstávajú práve z tejto potreby a ako produkty malých a izolovaných skupín sú naozaj neobvyklé. Žeby písmo potrebovala či vytvorila neveľká komunita Veľkonočného ostrova, je naozaj zarážajúce. Napriek tomu dosiaľ nebol mimo ostrov identifikovaný žiadny zdroj, z ktorého by mohlo byť odvodené.“ Otec Sebastian Englert, bavorský kapucín.
I keď Churchward predkladá podstatné doklady, jeho tvrdenie, že Slnečná veda a jej vyznávači sa skrze generácie „presunuli“ z Mu cez Atlantídu do Egyptu a Mexika – ako je zakódované v pokladoch, zapísané v knihách a vytesané v monumentoch - nemôže popísať šírenie počas dlhých časových období, po 15000-25000 rokov od doby Mu, pretože katastrofy podnietené slnkom viedli periodicky (každých 5000 rokov) k úplnej globálnej skaze. Z pohoria sa stalo more a z mora pohorie. Po takej dobe nezostalo nič, čo by sme mohli preskúmať, nič, čo by bolo možné vyjadriť. To znamená, že technológie, ktoré sa znovu objavujú s pravidelnou frekvenciou, musia byť „prinesené odinakiaľ“, pravidelne prerušujúce vnímaný lineárny intelektuálny vzostup človeka.
Podľa môjho názoru sú si všetky viery rovnocenné. Každá má svoje klady i zápory. No napriek tomu som si vybral Slovanskú rodnú vieru. Prečo?
Veľkonočný ostrov sa nazýval „Oči hľadiace na nebo“, ale nazýval sa tiež menom Te-Pito-O-Te-Henua, „Pupok sveta“, menom, ktoré mu domnele dal sám božský kráľ Hotu Matua. Podivné je, že sa toto meno, ako uvidíme, zhoduje s menom neuveriteľného megalitického hlavného mesta inkskej ríše, ležiaceho vysoko v peruánskych Andách a nazvaného Cuzko – „Pupok“.
„V štyridsiatom roku Chlotarovho panovania (franský panovník Chlotar II, rok 623) zhromaždil muž menom Samo, pôvodom Frank z kraja senonského, väčší počet kupcov a pobral sa za odchodom do krajiny Slovanov, zvaných tiež Vinidi. Slovania sa už začali búriť proti Avarom zvaným Huni a proti ich vládcovi Kaganovi. Vinidi už oddávna slúžili Avarom ako befulci. Kedykoľvek Avari vojensky zaútočili na niektorý národ, s celým svojím vojskom stáli pred táborom, zatiaľ čo Slovania bojovali. Ak nadobúdali prevahu a víťazili, vtedy Avari vyrazili, aby sa zmocnili koristi. Ak však Slovania prehrávali boj, Avari im pomohli a tak nadobúdali nové sily. Befulkami ich Avari nazývali preto, lebo v boji postupovali pred nimi, tvoriac dvojité šíky – pluky. Avari každoročne prichádzali k Slovanom prezimovať a manželky i dcéry Slovanov si brali do postelí. Okrem iných prejavov útlaku platili Slovania Avarom dane – tribút. Nakoniec však synovia Avarov, ktorých splodili s manželkami a dcérami Slovanov, nechceli znášať krivdy a útlak a vzpierali sa nadvláde Avarov, začali sa, ako som už spomenul búriť. Keď Slovania vojensky zaútočili proti Avarom, kupec Samo, o ktorom som sa takisto zmienil, tiahol s nimi vo vojsku. V boji s Avarmi sa ukázal taký statočný, že to bolo až úžasné a obrovské množstvo z nich zabili meče Slovanov. Slovania, spoznajúc Samovu schopnosť, zvolili si ho za kráľa a on im šťastne panoval tridsaťpäť rokov. Za jeho vlády Slovania viedli mnoho bojov s Avarmi a vďaka jeho rozvahe i schopnosti Slovania vždy Avarov premohli. Samo mal dvanásť manželiek zo slovanského rodu a s nimi mal dvadsaťdva synov a pätnásť dcér.“
Ak chceme rozprávať o viere „starých Slovanov“ musíme najprv objasniť tento pojem. Pod „starými Slovanmi“ sa myslia národy a kmene Slovanov v období pred prijatím kresťanstva, alebo ešte aj v jeho počiatkoch.
Už starí Slovania mali mnoho sviatkov, ktoré boli dňami oddychu a zábavy a zároveň im pripomínali večný kolobeh prírody. Ich sviatočné dni vychádzali z kolobehu roka a ak by sme ich znázornili graficky tak by vytvorili dve sústredné kríže v kruhu pričom jeden by bol o 45 stupňov pootočený. Štyri hlavné sviatky boli oslavou slnovratov a rovnodenností a medzi nich umiestnili priamo do stredu ďalšie štyri sviatky, ktoré ich dopĺňali. Pravdaže existovali ešte aj iné sviatky, ktoré však už nevychádzali z kolobehu roka.
Jednou z hlavných príčin konfliktov medzi národmi boli protichodné náboženské a filozofické názory. Boli to práve také rozdiely v poňatí náboženstva, ktoré od trinásteho do sedemnásteho storočia zatiahli Európu do takmer štyri storočia trvajúcich ustavičných vojen.
