Každý sviatok je vlastne otázkou tradícií. Vianoce nevynímajúc. Pravidlá v spoločnosti nám hovoria, že tradície si treba ctiť a dodržiavať ich. Ale spoločnosť je veľmi dynamický tok energie. Tradície presne naopak. Sú statické. Preto sa obávam, že bezhlavé dodržiavanie tradícií len preto, že iná tradícia hovorí, že sa to patrí, nie je úplne dobrý nápad, dobrá myšlienka. Ja som to pochopil už dávno a vždy som bol zato inými odsudzovaný.
Žijeme skutočne v prelomovom, úžasnom období, v ktorom sa na nás nové objavy valia zo všetkých vedných odborov a veľké zmeny sú každodennom súčasťou ako ranný vtáčí spev. Tieto objavy zásadne menia náš pohľad na Vesmír a naše miesto v ňom. Tisícročná história Zeme a všetky súčasné i minulé učebnice sa musia pretvoriť a prepísať, aby mali naše deti a ich potomkovia potrebné vedomosti, nástroje na život krajší, plnší, kreatívnejší, bližší pravde a našej Vesmírnej – prepojenej podstate.
Asi niet menej „zaručených správ“, než tých historických. Dejiny jednak píšu víťazi (čo sa zvykne navyše časom meniť) a spoľahnúť sa môžeme zrejme jedine na najstaršie záznamy. Áno, je iróniou, že v legendách a mýtoch je, zdá sa, viac pravdy, ako v oficiálnych písomnostiach. Keď pochopíme fakt, že v dávnej minulosti mali naši predkovia ozajstný záujem, aby Pravda pretrvala veky, prestaneme sa čudovať forme, akú zvolili. A rovnako tak sa prestaneme diviť, prečo sú tie isté udalosti interpretované tak rôzne a o prekvapenia nie je núdza vždy, keď vyjde na svetlo nejaký „zabudnutý“ dokument. Novodobé legendy a mýty totiž majú jednu vadu – potrebujú byť pomerne často aktualizované... Navrhujem, aby sme sa sústredili na dôkazy, ktoré na interpretáciu prakticky nie sú odkázané, a ktoré k nám hovoria tak jasnou rečou, že jej neporozumie len silno zaujatý a pyšný človek.
Je len otázka času, kedy na dvere zaklope nejaký zdravotný problém. Nalejme si čistého vína. O zdraví oveľa viac čítame, než preň niečo naozaj robíme – ak niekde nejaké zásady dodržiavame, inde ich porušujeme. Aj keby sme žili na zdravom mieste, boli šťastní a jedli len živú stravu, čas sa nezastaví. Po dnešku ale budete vedieť, že nič nie je stratené...
Nie je to tak dávno, čo osamelým hlasom vizionárov nevenoval pozornosť takmer nik. Potrebe etiky pri vedeckom bádaní rozumieme a určite tiež nie je jedno, ako sa poznatky využijú. Kto to ale kedy počul, aby veda ladila s duchovnými aspektmi? Že čo je za tým? Pozrime sa na to „per partes“...
„Žiadne náboženstvo nie je vyššie ako Pravda“
Helena Petrovna Blavatská
Dnes môže byť ťažké zorientovať sa v priehrští ezoterických skupín a smerov. Jedno zlaté pravidlo hovorí, že ak sa chceš niečomu naozaj priučiť, musíš ísť k samotnému zdroju. Dá sa teda povedať, že čím staršie, tým lepšie. Niekedy mám však dojem, že ľudia viac reagujú na zaručené novinky. Ich autori sa neraz hrdia vyhláseniami, že síce vychádzajú z prastarých náuk (ako inak), no práve oni ich mimoriadne šťastlivo pretransformovali do jazyka človeka dneška a navyše obohatili o najnovšie poznatky, o ktorých sa našim predkom ani nesnívalo. V praxi to však vyzerá často ako viac či menej okázalá sebaprezentácia so zištnými cieľmi. Našťastie existujú skutoční Zasvätenci, ktorí nám ono zdrojové poznanie sprostredkúvajú. Dnes budeme hovoriť o dáme, ktorú ľudstvo naplno docení zrejme až v budúcnosti...
Hodnotiť jeho dielo mi príde ako neúctivé. Zároveň by som však rád vyzdvihol kvality v ňom obsiahnuté a ocenil tak dary, ktorých sa mi štúdiom jeho kníh dostalo. Vôbec sa nečudujem, že ho „znalci“ považujú za podvodníka – nezabúdajme, že časť ľudí takto onálepkovala dokonca i Madam Blavatskú a samotný Ježiš bol pre niektorých „žrút a pijan vína“! Som si istý, že takéto vyhlásenia dávajú vizitku len ich autorom a v žiadnom prípade sa nedotýkajú duchovnej veľkosti spomínaných, i keď by neprajníci iste radi.
„Zem je obklopená neviditeľnou sieťou energie, vytvárajúcou po celom svete akési "geometrické diaľnice", známe ako Ley-Lines.“
Bethe Hagens
Tie priťahovali odjakživa. Ľudia boli a sú ochotní podstúpiť neuveriteľné veci, aby vedeli viac. Obzvlášť vyhľadávané sú znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné. Tak nejak automaticky sa predpokladá, že to očiam skryté je dôležitejšie, ako to zjavné. Že to, za čo sa platia veľké sumy, je hodnotnejšie.
„Architektúra je skamenelá hudba“
Johann Wolfgang Goethe
Kymatika zviditeľňuje zvukové vlny a pomohla odhaliť, že Goetheho citát môže platiť doslova...
