Počas chvíľky pokoja som v tieni Údolného chrámu skúmal mapu Gízy nasnímanú zhora a uvažoval som o tom, že každá pyramída vyzerala ako mikrokozmos, a ako satelitné pyramídy, ploty, chrámy a ďalšie konštrukcie navzájom určujú jedna druhú. Keď som sa na pyramídy pozrel spoločne, vnímal som poradie faktorov, ktoré z nich robili samostatnú formu architektonického vyjadrenia.
Z lingvistického pohledu je sumerština izolovaný jazyk, který nepatří k žádné známé lingvistické formě. Vědci studovali starověkou sumerštinu a snažili se najít spojitosti s dalšími skupinami jazyků, avšak neúspěšně. Sumerové vynalezli hieroglyfické písmo, ze kterého později vzniklo písmo klínové. Starověká Sumerština může se staroegyptským písemným systémem soutěžit o titul nejstaršího známého psaného jazyka.
Aj keď o vlastnostiach pyramíd bolo spísaných mnoho kníh, stále sa nestali nevyhnutnou súčasťou nášho života. Jedným z dôvodov je, že ľudia si stále neuvedomili čím sú a prečo vlastne boli postavené. Mnoho názorov a návrhov sme už videli, ale žiadnu definitívnu, presvedčujúcu verziu ich skutočného účelu sme zatiaľ nezaznamenali. Stratené medzi toľkými hypotézami, zostáva zjednocujúcou myšlienkou, že boli mocným stimulom našich predkov, inšpirujúc ich k bezprecedentnému výkonu – postaveniu pyramíd, ktoré v súčasnej dobe nemôžu byť znovupostavené ani jednou krajinou, dokonca ani tými najrozvinutejšími hospodárstvami, pokiaľ by celý svet nespolupracoval. Ale čo skutočne potrebujeme je seriózny stimul.
Otevřel ústa svá Vládce bohů a pravil: „Když jsem se kdysi rozhněval a ze svého sídla zvedl, abych přivolal potopu. Když jsem povstal ze svého sídla, rovnováha nebes a Země se uvolnila. Kvůli nebi, jež se chvělo, se změnilo postavení hvězd. A již nikdy se (hvězdy) nenavrátily na svá (původní) místa. Kvůli rovnováze nebes a Země, která byla uvolněna, prameny vyschly a vysoké vody opadly.“
Za onoho dne, onoho dávného dne,
za oné noci, oné vzdálené noci,
onoho roku, onoho dávného roku,
kdy se květy rozvily dle božského plánu,
kdy nebe se od Země vzdálilo
kdy od nebe se Země oddělila...
Strom Chuluppu, sumerský epos
Z archeologických vykopávek je zřejmé, že jednoduché početní úkony zvládali již lovci mamutů. Používali k tomu názornou pomůcku - prsty na rukou, které umožňují počítání pomocí desítkové soustavy. První základy matematiky v historii se objevují v době před 5000 lety v povodí řeky Indu. Tehdy tam stála kvetoucí městská centra Mohendžo - Daro a Harappa. Zdejší obyvatelé používali na stavbu normované cihly, jejichž poměr stran činil 4:2:1 a k matematickým operacím desítkovou soustavu.
„Človek nemôže nájsť večný život, môže si však zachovať večné meno.“
Epos o Gilgamešovi
Nachádzame sa na území dnešného Iraku a časti Iránu v oblasti nazývanej tiež úrodný polmesiac.
Hroby sú v najvyšších vrstvách pôdy, ktorá skrýva aj ruiny mesta. Kostra dospelého muža leží vo fetálnej polohe s keramickou nádobou v pravej ruke. Dieťa spočíva v kolíske z tŕstia. Je tu aj sarkofág vykradnutý už pred mnohými storočiami. Je to znamenie toho, že koniec civilizácie nebol násilný.
Štyri živly ovládajú život v Mezopotámii – nekonečné nebo, búrlivý vietor, úrodná zem, hučiaca voda. Veriacemu Sumerovi sa predstavujú v podobe mocných božstiev. An je boh neba, Enlil pán vetra, Uras alebo Ki bohyňa zeme, z ktorej sa neskôr stáva Nintu, a napokon Inanna, bohyňa lásky a plodnosti. Vodu ako pôvod života stelesňuje Enki, ktorého volajú aj „pánom zeme“.
„Keď nebeské kráľovstvo prišlo na zem, rozvilo sa v Eridu,“ stojí na začiatku najstaršieho zoznamu sumerských kráľov, napísaného klinovým písmom na konci tretieho ticícročia pred n. l. Uvádza mená oných mýtických kráľov „spred potopy“, ktorých panovanie sa potvrdzuje v trvaní dvadsaťtisíc až štyridsaťtisíc rokov – akéhosi večného života, ako to v trochu skromnejšom rozsahu vieme z biblie o Adamovi a jeho potomkoch.
