20. júna 2017 sa v Turčianskej Štiavničke Pod Duninom pri modle uskutočnila Oslava Letného Slnovratu...
Čas si už s ľudstvom užil svoje. Pomenúvanie názvov mesiacov podľa cisárov i omnoho láskavejšie a Prírode bližšie pomenovania našich slovanských predkov. Nový rok oslavujeme na rôznych miestach Zeme rôzne – každý má nejaký svoj príbeh a dôvody, kedy to má byť. Napadla vám niekedy otázka, ako je to správne? Čo je určujúce pre určenie začiatku Nového roku? Alebo je to v podstate jedno a jedná sa čisto o vec dohody?
...SA OPÄŤ OTVÁRAJÚ... Všetky zábery vo videu boli natáčané v deň Zimného Slnovratu 21. 12. 2016
SLNOVRAT V MESTE... Všetky zábery vo videu boli natáčané v noci Letného Slnovratu 21. 6. 2016
Všetky zábery vo videu boli natáčané v dňoch Slnovratov a Rovnodenností
Spieva Janko Svetlan Majerčík a je to vlastne správa o tom, že jedny SLNOVRÁTA ►sa o pár dní opäť otvárajú :)
Tak som sa práve vrátil z osláv zimného slnovratu. Kultúrny dom vo Svite pod Tatrami, krásny výhľad, aj slniečko nám vyšlo – bol to deň a noc priateľských stretnutí, spoločných obradov, rozhovorov, pohostenia a hudby – hral Svetlan, Horana, Vejan, Žiarislav a Bytosti a ďalší a iní. Vianočný stromček sme nemali – bolo to v znamení skôr nového ohníka, ktorý bol vykresaný do tmy ako iskra nového roka. Zasvietili sme.
V dávnej dobe predkovia verili, že keby nesvätili slnovraty, sviatky, keby nerobili obrady a nedávali by sviatočné obetiny, svet by sa zrútil, zanikol by jeho poriadok. Slnovrat by nenastal, nastalo by obdobie noci a svet by tápal v temnote a neporiadku.
Jesenná rovnodennosť je hodinová ručička, ktorá nám hovorí, aký je čas vo Veľkom Roku. Práve tak, ako dokážeme uhádnuť hodinu dňa podľa toho, ako vysoko alebo nízko je slnko na oblohe, tak vieme povedať, aký je čas v 24000-ročnom precesnom cykle, a to tak, že si všimneme polohu Slnka počas tejto rovnodennosti vo vzťahu k dvanástim starovekým konšteláciám zverokruhu v túto rovnodennosť.
V dnešnom diele Vám budeme ďalej rozprávať o histórii Školy mystérií Hórovho oka, uzavretej kňazskej kasty, predstavujúcej skutočnú moc v Egypte. Založili ju kňazi, ktorí prežili potopu sveta a ktorí ovládali znalosti stratenej atlantskej civilizácie. Boli to veľmi rozvinuté osobnosti, ktoré prežitú pohromu vnímali ako šancu založiť novú civilizáciu zasvätenú duchovnému rozvoju. Ich chrámy predstavovali živé knihy, ktoré odkrývali pravdy o Bohu a o vesmíre a tým urýchľovali vývoj obyvateľov Egypta.