Nasledujúca časť je hieroglyfickým prepisom a prekladom Turínskeho kráľovského zoznamu od stĺpca IV, riadku 1 až 17. Táto časť zodpovedá Dynastii 6 až 7/8. Obsahuje dva súčty: jeden pre túto sekciu a jeden kumulovaný s predchádzajúcou skupinou. Je zvláštne, že pisár turínskeho papyrusu alebo jeho zdroja cítil potrebu rozlišovať kráľov do 5. dynastie a tých od 6. do 8. dynastie, len aby ich na konci zlúčil dohromady v osobitnom zhrnutí.
Nasledujúca časť je hieroglyfickým prepisom a prekladom Turínskeho kráľovského zoznamu od stĺpca II, riadku 11 až po stĺpec III, riadok 26/27. Táto časť zodpovedá prvej až piatej dynastii. S výnimkou použitia „rubra“ pri Netjerikhet (Džóser), skupina neobsahuje žiadne ďalšie vnútorné členenie. Zhrnutie na konci predstavuje súčet všetkých kráľov uvedených v tejto sekcii. Mohlo by to znamenať, že v čase zostavenia turínskeho kráľovského kánonu, všetci panovníci po piatu dynastiu boli vnímaní ako jedna koherentná skupina.
Zoznam kráľov na Turínskom papyruse bol pôvodne delený na neznámy počet stĺpcov alebo listov, z ktorých sa uchovalo len 11. Stĺpce I až V obsahovali 25 alebo 26 riadkov textu, stĺpec VI minimálne 27, IX a X najmenej 30. Postupne sa zvyšujúci počet riadkov, ako sa papyrus blížil ku koncu, zdá sa naznačuje, že si pisár uvedomil, že nebude mať dostatok miesta na spísanie všetkých kráľovských mien, ktoré mu boli známe, do 25 alebo 26-riadkových stĺpcov.
Turínsky zoznam kráľov, tiež známy ako „Turínsky kráľovský kánon“ je unikátny papyrus, písaný hieratickým písmom momentálne uložený v Egyptskom múzeu v Turíne, čomu vďačí za svoje novodobé meno. Papyrus je rozpadnutý na viac ako 160, často veľmi malých fragmentov, z ktorých mnohé boli stratené. V čase, keď bol objavený na pohrebisku v Tébach, talianskym cestovateľom Bernardinom Drovettim v roku 1822, sa zdal byť zväčša nepoškodený, no kým sa stal súčasťou zbierky Turínskeho múzea sa jeho stav výrazne zhoršil.
