Seriál: Tajná komora

Nádeje na objavenie tajnej komory na gízskej náhornej plošine, domove Veľkej Pyramídy a Veľkej Sfingy, neboli ešte nikdy také veľké. Kým píšem tieto riadky (koncom februára 2014), Egypťania odišli k volebným urnám a hlasovali za novú ústavu. Čoskoro sa uskutočnia prezidentské voľby a následné vytvorenie parlamentu. Práve sa vytvára nový Egypt a dúfajme, že zároveň aj nové a osvietenejšie ministerstvo starožitností. Všetky významnejšie pokroky v hľadaní tajných komôr v Gíze a stratených vedomostí o veľkých pyramídových staviteľoch Egypta zmaril „kráľ pyramíd,“ impozantný a ukričaný minister starožitností Zahi Hawass. V júli 2011 však Hawassa zosadili jeho vlastní ľudia a vzduch pre hľadanie je znova čistý.

V staroegyptských textoch možno nájsť veľa prekvapujúcich náznakov, že oblasť pri pyramídach v Gíze starí Egypťania nepokladali iba za „bránu do podsvetia", ale za miesto posledného odpočinku Usireho.26 Jedným z najstarších dokumentov, ktorý uvádza priamu zmienku o umiestnení hrobu Usireho v okolí Gízy, je text takzvaného Šabakovho kameňa datovaný do čias okolo roku 750 pred n. l, ktorý sa zachoval na čiernom žulovom kameni uloženom dnes v Britskom múzeu.

Sokar bol pôvodne bohom memfiskej nekropoly a jeho meno našlo svoju odozvu v mieste nazývanom dnes Sakkára. Jeho svätyňa bola v Rostau, ktoré sa - ako si ukážeme - nachádza južne od Gízy, kde sa odohrávali aj niektoré časti jeho slávností. Primárnym objektom Sokarovho kultu bol pahorok a jeho posvätný čln nazývaný bárka Henu, ktorý viezol mŕtveho kráľa na nebesá. V Starej ríši Sokara pokladali za patróna remeselníkov a špeciálne obrábačov kovov, a v knihe Duat býval Sokar vo zvláštnej krajine mŕtvych, kam nemal prístup ani Re.

Keď grécky spisovateľ a historik Herodotos navštívil v 5. storočí pred n.l. Egypt, istý egyptský kňaz ho zaviedol na nekropolu v Gíze.5

„Toto je miesto... hrobu Usireho v Sokarovom dome...“
Memfiská teológia, cca 2000 rokov pred n. l., Šabakov kameň, Britské múzeum

Keď som v roku 1982 pracoval v Saudskej Arábii, prihodil sa tam veľmi kuriózny incident. Poslal som svojho sudánskeho tajomníka Abu Bakra, aby mi zohnal letenku v saudských aerolíniách v centre Rijádu Vrátil sa so zvláštnymi novinkami: porozprával mi, že saudské aerolínie dočasne uzavreli letisko a všetky lietadlá pristávajú na iných letiskách sveta. Po meste sa rýchlo rozšírili poplašné správy o dramatickej príhode, ktorá sa odohrala v to ráno v Rijáde, keď kráľ Chaled nastupoval na palubu kráľovského lietadla. Ako zvyčajne ho sprevádzal svätý muž Mutava, ktorý sa pri pohľade na lietadlo začal náhle modliť a prosil kráľa, aby nevkročil na jeho palubu.

Egyptológia nie je „veda", ale posvätná veda. Veľká pyramída nie je iba stavebná štruktúra vyhovujúca jasným geometrickým pravidlám, ale posvätným chrámom iniciácie na pochopenie záhad existencie vesmíru. Aby si dávnovekí architekti - kňazi zabezpečili istotu, využívali pri projektovaní monumentov geometrický kánon, no tento kánon bol neoddeliteľnou súčasťou posvätnej vedy iniciácie. Geometria bola posvätná. Umenie bolo posvätné. Architektúra bola posvätná. Hieroglyfy boli posvätné. Astronómia bola posvätná. Všetky tieto disciplíny tvorili súčasť a podiel posvätnej vedy, ktorú sa v chrámoch učili vybraní zasvätenci. Myseľ človeka, ktorú pokladali za to najposvätnejšie celého stvorenia, pripravovali na pochopenie tejto vedy či poznania, lebo bez toho nebolo možné nájsť boha. Tí, čo plánovali a stavali Veľkú pyramídu, neboli architektmi v modernom chápaní tohto slova. Naopak, boli mágmi maximálne zasvätenými do posvätnej vedy symbolov a kozmického sveta. Veľká pyramída nie je iba majstrovským dielom architektúry, je aj majstrovským kúskom posvätnej vedy.

Egyptológia nie je „veda”, ale posvätná veda. Veľká pyramída nie je iba stavebná štruktúra vyhovujúca jasným geometrickým pravidlám, ale posvätným chrámom iniciácie na pochopenie záhad existencie vesmíru. Aby si dávnovekí architekti – kňazi zabezpečili istotu, využívali pri projektovaní monumentov geometrický kánon, no tento kánon bol neoddeliteľnou súčasťou posvätnej vedy iniciácie. Geometria bola posvätná. Umenie bolo posvätné. Architektúra bola posvätná. Hieroglyfy boli posvätné. Astronómia bola posvätná. Všetky tieto disciplíny tvorili súčasť a podiel posvätnej vedy, ktorú sa v chrámoch učili vybraní zasvätenci. Myseľ človeka, ktorú pokladali za to najposvätnejšie celého stvorenia, pripravovali na pochopenie tejto vedy či poznania, lebo bez toho nebolo možné nájsť boha. Tí, čo plánovali a stavali Veľkú pyramídu, neboli architektmi v modernom chápaní tohto slova. Naopak, boli mágmi maximálne zasvätenými do posvätnej vedy symbolov a kozmického sveta. Veľká pyramída nie je iba majstrovským dielom architektúry, je aj majstrovským kúskom posvätnej vedy.

Odoberať Seriál: Tajná komora