Aby sa odhadol ľudský účinok na globálne otepľovanie za hodinu na každý meter štvorcový zeme, musíte vziať 90-miliárd barelov ropy spotrebovanej za deň a pridať ropu, ktorá sa rafinuje a preváža na trh a vydeliť to počtom hodín za deň (24), aby ste dostali celkový počet barelov spotrebovaných za hodinu. Potom to vynásobíte počtom BTU v bareli. Pridajte súčet odpadového tepla z atómových eletrární, uhlia, prírodného plynu, ryžových polí, hnijúcich hromád odpadu, dobytka, slonov, oviec, mačiek a psov plus 6,7 miliárd samotných ľudí, z ktorých každý vyžaruje 340 BTU za hodinu, sediac v kresle, potom to premeňte na watty, je to veľká drina. Po chvíli sa vzdáte a dopíšete ľubovoľné číslo v hodnote asi desiatich wattov na meter štvorcový a nazvete to dobrým.
1. Aurora Borealis Pass over the United States at Night
Vesmír je obrovské, tajomné miesto plné hviezd a galaxií.
kp.ru | Vyzerá to tak, že náš vesmír bol v momente svojho vzniku jednorozmerný. Ak v ňom dokázal v tom čase niekto žiť, dnes by sme ho mohli volať «ploskatcom». K takému pozoruhodnému záveru prišli doktor fyziky Dejan Stojkovic a jeho kolegovia z Univerzity Buffalo v New Yorku. Podľa vedcov proces evolúcie doplnil ešte ďalšie dva rozmery. Tak vznikol svet, v ktorom dnes žijeme. Teraz je však vesmír na prahu novej grandióznej udalosti: vzniku štvrtého rozmeru. Dokážete si vôbec predstaviť, ako sa môže zmeniť celý náš okolitý svet na nepoznanie?
Nikdy nesníval o tom, že lietanie bude jeho osud. Ale od detstva mal rád adrenalínové športy. Keď ako chlapec vyletel prvýkrát na lyžiach zo skokanského mostíka a pocítil mravčenie v chrbte, vtedy zistil, že toto je ten tretí priestor, v ktorom by si vedel predstaviť svoj život. Vďačí za to konštelácii hviezd, že ako vynikajúci vojenský letec postúpil cez neúprosné sito výberu až do Hviezdneho mestečka a v čítankách zostane zapísaný ako prvý slovenský kozmonaut? Jeho tvár ako jedinej žijúcej osobnosti s výnimkou prezidentov sa objavila na poštovej známke, v roku 2001 po ňom astronómovia pomenovali planétku. Rodák z Dolnej Lehoty má dnes 45 rokov a chce začať nový život. Po desiatich rokoch od svojho pamätného letu si podal žiadosť na odchod do civilu, s hodnosťou plukovník koncom roka opúšťa armádu. Ivan Bella.
V noci 29. júla 1953 si John O´ Neill, vedecký redaktor novín HERALD TRIBUNE a amatérsky astronóm, opäť pripravil teleskop, aby mohol pozorovať Mesiac. A neveril svojim očiam. Okraj mesačného mora Mare Crisium, ako sa zdalo, bolo premostené obrovským mostom. Neill tomu nemohol uveriť, pretrel si niekoľkokrát oči, ale zistil, že sa nemýli. Most tam predtým nebol, tým si bol istý, a naviac musel byť obrovský - možno 20 km dlhý. Ani po niekoľkých výmenách šošovky sa obraz nezmenil a po deväťdesiatich minútach pozorovania dospel Neill konečne k presvedčeniu, že vidí reálny útvar. Lenže keď o tom napísal do novín, nikto mu neveril.
Červí díra (někdy nazývaná také jako Einstein-Rosenův můstek) je jakousi zkratkou v časoprostoru. Její existence je umožněna obecnou teorií relativity. Pojem červí díra vznikl z toho, že její geometrie připomíná cestu, kterou si červ prokousává skrze jablko. Stejně jako warpový pohon je i červí díra oblíbenou rekvizitou autorů science fiction, ovšem v tomto případě je tomu opačně než u warpového pohonu - nejdříve byla vymyšlena červí díra a až poté ji začali autoři sci-fi využívat ve svých dílech. Červí díra je tunelem (či chcete-li můstkem) spojujícím dva vzdálené regiony časoprostoru. Jednoduše si její fungování můžeme představit tak, že v ten okamžik, kdy bychom vstoupili do jednoho konce, bychom se vynořili na jejím druhém konci, ať je jakkoliv daleko. Je to tedy jakási „absolutní“ forma nadsvětelného cestování.
Americkí astronauti kozmickej lode "Apollo" zrejme nikdy neboli na Mesiaci. Ako tam tiež neboli ich ďalší kolegovia z NASA. K takémuto senzačnému záveru prišiel novinár - bádateľ Jim Koller. Videofilm Kollera "Je to všetko iba papierový Mesiac" a nasledujúci náznak svetového škandálu, fakticky pritisli vedenie NASA k stene. Veľká časť pozadia bola nafotografovaná a natočená v kulisách zariadenia v Langley Research Center v Hamptone.
Keď po sledovaní filmov Vesmírna odysea 2001 a 2010 filmoví diváci odchádzali z kina, málokto si myslel, že by mohlo ísť o popis realistických udalostí, ktoré by sa skutočne mohli udiať v slnečnom systéme niekedy v budúcnosti. Ale náš pohľad na veci sa medzitým zmenil. Dnes už nielen milovníci vedeckej fantastiky, ale aj seriózni vedci pokladajú za možné, že planéta Jupiter by eventuálne mohla vybuchnúť a premeniť sa na hviezdu.