Dunící příboj vrhl primitivní vor proti korálové bariéře a vláčel jej přes útesy ostré jako nůž. Lidé na palubě se zoufale drželi všeho, co bylo po ruce, zatímco nárazy několikametrových vln měnily jejich plavidlo v trosku. Dlouhá cesta byla u konce, začínala však jiná: velitel podivného plavidla se právě ocitl na začátku dlouhé a úspěšné kariéry vědce – dobrodruha. Ve druhé polovině 20. století už toho na Zemi k objevování mnoho nezbylo. Přesto se našlo pár badatelů, kteří dokázali posunout poznání naší planety o kus dál a ještě si dobýt popularitu srovnatelnou se slávou velkých objevitelů minulých časů. Nepochybně mezi ně patří i “muž z balzového voru” – Thor Heyerdahl.
V antickom Grécku (469-399 pred našim letopočtom) bol Sokrates široko uznávaný pre svoju múdrosť. Jedného dňa za ním celý nadšený pribehol jeden z jeho známych a povedal: „Sokrates, vieš čo som práve počul o jednom z tvojich žiakov?“
Vojtech Zamarovský zľudštil a sprítomnil najstaršie dejiny ľudstva.
„Čo mi dalo gymnázium? Mám taký dojem, že nič. Čo viem o dejinách ľudstva a o živom svete, viem z knižnice môjho otca.
Spomínať má zmysel iba vtedy, ak sa pozrieme, aký presah majú jeho skutky pre dnešok. Ak by Uhrovec a jeho genius loci nedal Slovensku nič viac, iba tohto muža, potom ho musíme uctievať na veky vekov. Ľ. Štúr je predovšetkým mužom veľkej triády: 1. najskôr sformoval spisovnú slovenčinu, aby vytvoril z roztratených ostrovov súvislú pevninu - povedomé Slovensko; 2. keď mal slovenčinu, založil prvé politické Slovenské národné noviny a literárnu prílohu Orol Tatranský; 3. prostredníctvom novín sa stal poslancom na Uhorskom sneme za kráľovské mesto Zvolen a vzápätí podpredsedom Slovenskej národnej rady. Teda zákonodarca slovenčiny, novinár-spisovateľ a napokon politik.
Zaujímavú skutočnosť predstavuje správa nemeckého profesora Karla Sudhoffa, ktorý v roku 1904 objavil vo florentskej Biblioteca nazionale centrale latinský preklad Paracelsovho spisu De Alchimia liber vexationis datovaný rokom 1575 a zastával názor, že ide o Rhaeticovu prácu - to by však niekto iný musel dokončiť preklad po jeho smrti. Iný Rhaeticov životopisec K. H. Burmeister zase predpokladá, že Rhaeticus posledné roky života trávil v Košiciach prekladaním traktátov slávneho alchymistu Paracelsa, ktorý dvakrát navštívil Slovensko, robil tu pokusy so zlatom v Kremnici ako aj záhadnou minerálnou vodou v Španej doline, ktorá údajne menila železo na meď.
24. máj 1543. V jednej z miestností mohutnej bašty Fromborku leží na lôžku vyčerpaný Mikuláš Kopernik. Od zimy 1542, odkedy sa oň pokúšajú mdloby, už nevládze ani chodiť aspoň tak ako predtým, pridŕžajúc sa steny, od postele ku stolu, od stola k oknu s výhľadom na oblohu, ku ktorej zakláňal hlavu mnoho ráz pri svojich pozorovaniach. Teraz už niekoľko dní leží len v mrákotách a koniec sa očakáva každú chvíľu. Blúzni. Napoludnie sa vedomie do ochrnutého tela kradmo vracia. Utrápený muž už nechce ani piť, je unavený a vyrušuje ho volanie z nádvoria, ktoré oznamuje, že dorazil kuriér z Norimbergu. O chvíľu prinesie do izby úctyhodný tlačený foliant. „To je predsa vaša kniha, doktor Mikuláš“, opakujú lekári, keď mu vkladajú zväzok do rúk nevládne ležiacich na prikrývke. Umierajúci slabo prikývne, ale jeho prsty už chladnú, zatiaľ čo sa slnečný deň vonku zdanlivo mení na noc a tmavá obloha sa valí roztvoreným oblokom, až kým sa mu nezrúti na oči úplne…
Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci ako syn učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny – autor súčasného slovenského spisovného jazyka, učiteľ, politik, spisovateľ, jazykovedec, novinár...
