Necelé štyri roky po prvom vydaní v roku 2012 Vám s potešením prinášame v reedícii knihu “Úvod do permakultúry” autorov Billa Mollisona a Reny Mia Slay.
Kniha „Úvod do permakultúry“ je vhodná pre záhradkárov, chovateľov, poľnohospodárov, architektov, ekonómov a všetkých ostatných ľudí, ktorí majú záujem na zlepšovaní života na planéte Zemi vás jednoduchým spôsobom uvedie do permakultúry, ktorá je systémom pre navrhovanie trvalo udržateľných ľudských sídiel.
Podľa štúdie vedcov z Univerzity v Sussexe, kľúčom k riešeniu problému s celosvetovým nedostatkom potravín, v súvislosti so zmenou klímy a ubúdaním poľnohospodárskej pôdy, sa môže stať 700 ročná poľnohospodárska agrotechnika zo západnej Afriky. Táto prastará metóda podporuje premenu pôdy chudobnej na živiny na úrodnú poľnohospodársku pôdu vďaka zvýšenému obsahu uhlíka v nej.
Naša kultúra je spätá so Zemou. Zem je naša živiteľka. Zo Zeme prijímame potraviny, vodu. Zem je hĺbkovo spätá s kultúrou, ľudovou i modernou, i s našim najzákladnejším hospodárstvom. Preto by tento vzťah ku krajine a Matke Zemi mal byť dôležitou súčasťou základného, i mediálneho vzdelávania.
V rámci siete stredných škôl v SR sme stav odborného školstva dostali na úseku pôdohospodárstva na kolená a dnes chceme farmárov vychovávať cez internet. Tomu sa povie najhrubšie zrno arogancie voči roľníckemu stavu. Poľnohospodár nie je povolanie to je poslanie na celý život. Tento vzťah sa nedá naučiť ten musí mať človek v sebe a žiť s prírodou, ale nie cez internet.
Vieme už, akú veľkú pôdu chceme kúpiť, vybrali sme si ju na vhodnom mieste, ktoré sa nám páči a chceli by sme ju kúpiť. Prvá vec, čo treba urobiť, je ísť na príslušný kataster (nehnuteľností). Požiadate o katastrálnu mapu a o pozemkovú mapu. (Údaje z týchto máp sa dopĺňajú.)
Ak sme si ujasnili, akú veľkú pôdu potrebujeme a teda vieme obhospodáriť, môžeme prejsť na rozbor toho, čo treba zvážiť pri výbere jej miesta, polohy. V živote sú pri rozhodovaní človeka dôležité dva pohľady, ktoré musia byť v rovnováhe. Prvým je pohľad zo strany citu druhý je pohľad zo strany rozumu. Nezáleží na poradí podstatná je ich rovnováha.
Vychádzajme z toho, že cieľom kúpy pôdy by malo byť zabezpečenie základných ľudských potrieb ako jedlo, voda, bývanie, teplo, ošatenie a teda sebestačnosť. Veľkosť pôdy je priamo úmerná potrebám, zručnostiam a záľubám človeka. Inú rozlohu bude potrebovať človek, ktorý chová kravy a inú ten, ktorý pestuje zeleninu.
Podle jedněch to je spása hladovějícího lidstva, podle druhých ekologická pohroma, jejichž důsledky zatím ani nedokážeme dohlédnout. Ano, řeč je o geneticky modifikovaných organismech, zkráceně označovaných jako GMO. A o sporech, jestli je nadšeně vítat, nebo bez výjimek zakázat.
