Dnes už kultová kniha Klausa Donu: ZAKÁZANÁ ARCHEOLÓGIA je, ak to tak môžeme povedať, bibliou alternatívnej archeológie v najlepšom slova zmysle. Pán Dona svojimi skúsenosťami a serióznym prístupom neochvejne dláždi cestu "zakázaným" poznatkom do konzervatívneho sveta tradičnej vedy a vyráža tak z rúk skeptikov obvyklé tromfy, ktorí alternatíve radi vytýkajú povrchnú senzáciechtivosť. Vychutnajme si prednášku plnú doložených faktov! (english below)
Dnes Vám chcem predstaviť „skull“, alebo po našom, slovo: „lebka“, z iného druhu pohľadu. Takého, aký mám v predstavách aj ja osobne. Lebka, v tomto prípade krištáľová, totiž vonkoncom nie je symbol anatómie ako takej, ani pekla, či obetných rituálov plných krvi a utrpenia. Má omnoho väčší význam. Krištáľová lebka je archetypom starých civilizácií a ich umenia komunikácie, telepatie a informácií. Niektoré skupiny zasvätených kňazov a kňažiek Mayov, Aztékov a Olmékov, mali kedysi k dispozícii jednu technicky vyspelejšiu variantu komunikačného systému „hovoriacich hláv“, tvorenú z trinástich anatomicky presných odliatkov ľudských lebiek z taveného krištáľu. Každá lebka bola presne vyladená na frekvenciu energie vedomia každého držiteľa. Trinásta lebka, ktorú smel mať iba kňaz s najvyšším zasvätením, spojovala všetkých dvanásť frekvencií a komunikovala priamo s nehmotnou dimenziou vesmíru. Vyladenie sa dosahovalo presným prídavkom istých kovových solí k tavenine krištáľu - kremenného skla pred vlastným odliatím lebky.
