“Westcarov papyrus nám prináša najstaršie známe príbehy o zázrakoch. Obsahuje ale tiež náznaky náhlej revolúcie v egyptskej histórii.” Toto napísal James Baikie v roku 1913, v článku pre časopis National Geographic v čase, keď záujem o staroveký Egypt prudko stúpal (o deväť rokov neskôr objavil Howard Carter Tutanchamonovu hrobku). Aj keď za posledných viac ako sto rokov od vydania článku bolo zistené obrovské množstvo informácií o starovekom Egypte a zvyšku sveta, Baikieho slová stále vyjadrujú úžas nad týmto nálezom.
Ukázali sme len malú časť cenných historických relikvií uložených v Egyptskom múzeu. Tak ako expozícia múzea aj naša správa o nej sa bude postupom času dopĺňať novými a novými podrobnosťami, ktoré nás zanesú do čias veľkého starovekého Egypta.
Egyptské múzeum pamiatok v Káhire vlastní jedinečnú historickú zbierku starovekých egyptských artefaktov. Kolekcia postupne získavala dnešnú podobu od konca 19. storočia. Zaslúžil sa o to jeden z prvých egyptológov svetového rangu Auguste Mariette, známy svojimi veľkými objavmi v Sakkáre, Memfise, Abydose, Dendere, Edfu, Deir el-Bahrí, Tanise a Jebel Barkale. Auguste Mariette bol za svoje zásluhy v oblasti archeológie a egyptológie povýšený do hodnosti pašu egyptskými úradmi. V roku 1859 dostal povolenie vystavovať svoje nálezy budove v Káhire, ktorá bola špeciálne skonštruovaná na tieto účely.
Fotografovanie v priestoroch ›› Káhirského múzea je zakázané. Je k tomu potrebné špeciálne povolenie. Do plánov expedície z roku 2012 nebol tento bod zahrnutý. Preto sa v tejto fotoreportáži zameriame iba na dva exponáty múzea, ktoré sa nachádzajú v exteriéri. Ide o dvojkomorový kamencový sarkofág a žulový sarkofág so stopami vŕtania rotačným nástrojom.
Metropolitné múzeum sa nachádza v meste New York (USA) a je jedným z najväčších múzeí umenia na svete. Bolo založené v roku 1870 skupinou amerických podnikateľov a milovníkov umenia. Členovia vedeckej skupiny projektu ISIDA navštívili Metropolitné múzeum v New Yorku v júli 2014.
Budova Nového múzea sa nachádza na Múzejnom ostrove v Berlíne. Bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a postavili ju v rokoch 1843-1855. Budova Nového múzea bola vážne poškodená počas druhej svetovej vojny a počas desiatok rokov z nej ostávali len ruiny. Obnova budovy sa začala v roku 1986. Od slávnostného otvorenia 16. októbra 2009 je zrekonštruované múzeum sídlom Egyptského múzea a zbierky papyrusov so znamenitou bustou Nefertiti a tiež Múzea praveku a ranej histórie.
“Zistilo sa, že pri kreslení mapy nebola využitá pravidelná mierka. V porovnaní s aktuálnymi vzdialenosťami v oblasti Wadi Hammamat, ktorú mapa zobrazuje, bolo zistené, že sa mierka odchyľuje o 50 až 100 metrov za každý 1 cm na mape. Súčasťou mapy sú tiež texty, ktoré majú funkciu ako legenda v rámci moderných máp.”
Turínsky mapový papyrus je stará egyptská mapa, ktorá je všeobecne považovaná za najstaršiu topografickú a geologickú mapu starovekého sveta – existujú aj staršie mapy mimo Egypta, ale tie sú v porovnaní s Turínskym mapovým papyrusom neúplnejšie a abstraktnejšie.
Tím výskumníkov potvrdil objav dokazujúci, že kov na jednej z dýk, ktoré sa našli v hrobke Tutanchamona, rovnako ako množstvo iných cenných artefaktov starobylého Egypta, má nadpozemský pôvod, keďže boli vyrobené z meteoritov.
