Desítky gigantických staveb o ploše až tří fotbalových hřišť a výšce pěti pater postavila tajemná civilizace Anasaziů před tisíci lety. Na vrcholcích hor budovali astronomické observatoře a svá města propojili tisíci kilometrů silnic, ačkoliv vůbec neznali kola. To vše vyvolává záplavy otázek, na které vědci dosud nedokážou uspokojivě odpovědět.
Do modernej tradície tento scenár vstúpil ako nočná mora planéty Zem: veľký asteroid alebo kométa, alebo roj malých úlomkov kométy zasiahne Zem a spôsobí vážnu katastrofu. Vedci si myslia, že majú dôkaz o existencii roja úlomkov kométy, ktorý do našej planéty narazil približne 11 000 rokov p.n.l. a zabil tisícky ľudí, spustil malú dobu ľadovú a vyhladil mnohé veľké zvieratá.
Mohli by sa staroveké megalitické chodbové mohylové hroby v Portugalsku datované až do roku 8000 pred Kr. pokladať za astronomické observatórium? Skupinka bádateľov skúmajúca tieto staroveké hrobky si to aspoň myslí a dokonca tvrdí, že megality pomáhali starovekým pozorovateľom vidieť voľným okom rôzne úkazy, čiže prakticky fungovali ako „ďalekohľady“ bez šošoviek.
“Bez ohľadu na ostrosť fotoaparátu a rozsah snímky, je nemožné zachytiť obe zemegule naraz na jeden film z akéhokoľvek uhlu, hlavne ak medzi nimi uprostred je silný zdroj svetla, analogický Slnku, s priemerom 109 metrov! Preto s ohľadom na vzdialenosť, relatívne veľkosti a jasnosť Slnka, rovnako ako berúc do úvahy fakt, že veda je zameraná iným smerom, nie je vôbec prekvapujúce, že Protizem zostala stále nepostrehnutá.”
“Táto kompozícia jasne ukazuje, že na obežnej dráhe Zeme (tretia od Slnka) sa pohybujú DVE planéty: Zem a druhé teleso. Slnko hľadí na Zem, ktorej veľkosť (hmota) je menšia ako veľkosť druhej planéty za Slnkom. Nachádza sa diametrálne oproti nám, za Slnkom, takže ju nemôžeme vidieť! Egypťania evidentne hľadali spôsob ako zachovať túto informáciu získanú od bohov Neferu na večné časy.”
