“Črty Ramzesovej tváre dokazujú, že v jej vzhľade bol využitý geometrický protokol. Je vidieť, že jemné obrysy tváre na jednej strane sa presne zhodujú s obrysmi tváre na strane druhej, čo je výtvorom nástroja riadeného skôr strojovým zariadením než ľudskou rukou. Na tvári sa dajú rozoznať stopy po náradí a tiež chyby, ktoré sa museli ďalšou prácou opraviť, a tak sú niektoré črty až príliš zdôraznené. Všetky prvky Ramzesovej tváre sú svedectvom vyspelého náradia a metód, ktoré tvorcovia používali.”
Chris Dunn
“Zistilo sa, že pri kreslení mapy nebola využitá pravidelná mierka. V porovnaní s aktuálnymi vzdialenosťami v oblasti Wadi Hammamat, ktorú mapa zobrazuje, bolo zistené, že sa mierka odchyľuje o 50 až 100 metrov za každý 1 cm na mape. Súčasťou mapy sú tiež texty, ktoré majú funkciu ako legenda v rámci moderných máp.”
Turínsky mapový papyrus je stará egyptská mapa, ktorá je všeobecne považovaná za najstaršiu topografickú a geologickú mapu starovekého sveta – existujú aj staršie mapy mimo Egypta, ale tie sú v porovnaní s Turínskym mapovým papyrusom neúplnejšie a abstraktnejšie.
Pravé vzdelávanie je samo o sebe cieľom, predsa je tiež prostriedkom evolúcie vedomia, pretože zahŕňa svoju vlastnú formu utrpenia.
„Chrám človeka“ môže čitateľa učiť prostredníctvom skúseností Schwallera de Lubicz vyjadrených ako jeho vlastné pochopenie. Naša skúsenosť bude menej bohatá, ale pochopenie sa môže vyvíjať, pretože sa oživujú samotné idey.
Kľúče k pochopeniu múdrosti Starovekých sa zachovali
Joseph Ray, Ph.D.
Z času na čas sa prakticky každému prihodia nevedomky významné udalosti.
Veľké objavy, impozantné vynálezy a dokonca vážne odkazy hlbokého dedičstva poskytovaného ľudstvu v relatívnej záhadnosti a niekedy proti vôli jeho kolektívneho nevedomia.
Taká udalosť sa stala koncom roku 1998 vydaním najväčšieho diela R. A. Schwallera de Lubicz: „Chrám človeka.“
Tie priťahovali odjakživa. Ľudia boli a sú ochotní podstúpiť neuveriteľné veci, aby vedeli viac. Obzvlášť vyhľadávané sú znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné. Tak nejak automaticky sa predpokladá, že to očiam skryté je dôležitejšie, ako to zjavné. Že to, za čo sa platia veľké sumy, je hodnotnejšie.
Egyptský tím archeológov pracujúcich s Americkým výskumným centrom v Egypte objavil starovekú hrobku v oblasti Qurna v Luxore. Minister pamiatok Mamdouh El-Damaty oznámil, že hrobka obsahuje sochy Amenhotepa a jeho manželky, ktorí pravdepodobne patrili k 18. dynastii.
Vrátíme se zpět do Luxoru, na pravý břeh Nilu. Nikde ve starověkém světě se nesnoubí čisté umění s čistým inženýrstvím výstižněji než právě v Luxoru. Člověk sochy nevnímá pouze jako nádherný symbol neuvěřitelně vyspělé starověké kultury, ale také jako symbol vrcholného výrobního inženýrství, který budí úctu i v našem současném světě.
