Bylo vůbec možné provádět rozumný výzkum Egypta, když nikdo nebyl schopen rozluštit písemná svědectví jeho minulosti?
Vědci se dlouhou dobu domnívali, že hieroglyfy jsou obrázkovým písmem, v němž každý znak má vlastní tajuplný význam. Pouštěli se pak do těch nejodvážnějších způsobů čtení. Skutečným klíčem k jejich rozluštění však byla velká černá čedičová deska, kterou vojáci nalezli při opevňovacích pracích v roce 1799 u vesnice Rosette (Fort St. Julien) v deltě Nilu.
Egypťania verili, že realitu vytvára jediný Boh prostredníctvom svojich fundamentálnych kreatívnych síl. Tieto božské podstaty nazývali netérmi. Fyzickému svetu vládol faraón, ktorý predstavoval stupeň vedomia, ktoré ľudstvo dosiahlo behom jeho vlády. Do faraóna sa inkarnovala rovnaká duša, ktorá sa prevteľovala z jedného faraóna do druhého. Nachádzal sa na pol cesty k božstvu, medzi človekom a Bohom, a jeho úlohou bolo zachovať poriadok sveta v egyptskej ríši. Duchovným vesmírom ho sprevádzal Hierofant, veľkňaz Školy mystérií Hórovho oka, prvý sluha boží, zástupca najvyšších netérov. Jeho symbolom bol plaz s dvomi nohami a slnečným diskom na hlave, ktorý znamenal večnosť, múdrosť a fyzickú regeneráciu. Kňazská organizácia spadajúca pod jeho vedenie bola rozčlenená na tri vetvy. Prvá z nich sa starala o overiteľné poznatky. Viedol ju ten najmúdrejší kňaz. Druhá vetva sa venovala umeniu a rituálom. Tretia vetva mala na starosti správu chrámov.
