Zoznam kráľov na Turínskom papyruse bol pôvodne delený na neznámy počet stĺpcov alebo listov, z ktorých sa uchovalo len 11. Stĺpce I až V obsahovali 25 alebo 26 riadkov textu, stĺpec VI minimálne 27, IX a X najmenej 30. Postupne sa zvyšujúci počet riadkov, ako sa papyrus blížil ku koncu, zdá sa naznačuje, že si pisár uvedomil, že nebude mať dostatok miesta na spísanie všetkých kráľovských mien, ktoré mu boli známe, do 25 alebo 26-riadkových stĺpcov.
Turínsky zoznam kráľov, tiež známy ako „Turínsky kráľovský kánon“ je unikátny papyrus, písaný hieratickým písmom momentálne uložený v Egyptskom múzeu v Turíne, čomu vďačí za svoje novodobé meno. Papyrus je rozpadnutý na viac ako 160, často veľmi malých fragmentov, z ktorých mnohé boli stratené. V čase, keď bol objavený na pohrebisku v Tébach, talianskym cestovateľom Bernardinom Drovettim v roku 1822, sa zdal byť zväčša nepoškodený, no kým sa stal súčasťou zbierky Turínskeho múzea sa jeho stav výrazne zhoršil.
Keď prišli do Egypta Šemsu-Hor a uvideli to, chceli celú situáciu napraviť, no zdá sa, že sa im to nepodarilo. Pravdepodobne príčinou vzniku mýtu oproti sebe stojacemu Hórovi a Setovi (dobru a zlu) spočíva v rozporoch a hádkach vzniknutých medzi nositeľmi dávnych tradícií, varujúcich pred komunikáciou so Setom a novou generáciou kňazov, ktorí úplne súhlasili s astrálnym (Setovým) pôvodom proroctiev a informácií, ktoré prijali počas „komunikácie s Bohom“, v skutočnosti v komunikácii so Setom, ktorý sa vydával za Boha a túto vieru v nich živil.
Počas neskorého obdobia Egyptskej histórie získal kult Thotha na dôležitosti kvôli jeho hlavnému centru, Khnum (Hermopolis Magna) v Hornom Egypte, stanúc sa tiež hlavným mestom, a na jeho počesť boli mumifikované a pochované milióny ibisov. Vzostup jeho kultu tiež viedol k snahe o úpravu mytológie, aby dala Thothovi väčšiu úlohu, a to vrátane mýtu kozmogónie Ogdoad (Skupiny Ôsmich), takže je to Thoth, ktorý dáva zrod Ra/Atum/Nefertum/Khepri, ako výsledok znesenia vajca, ako ibis, ktoré ho obsahuje.
Egypťania mu pripisovali autorstvo všetkých diel vedy, náboženstva, filozofie a mágie. Gréci ho ďalej prehlásili za vynálezcu astronómie, astrológie, vedy o číslach, matematiky, geometrie, zememeračstva, medicíny, botaniky, teológie, civilizovanej vlády, abecedy, čítania, písania a rečníctva. Ďalej tvrdili, že bol pravým autorom každého diela z každej oblasti vedomostí, ľudských i božských.
Iné mená Thotha zahŕňajú Džehuti, Tahuti, Tehuti, Zehuti, Techu alebo Tetu, Pán Khemenu. Jedno z Thothových mien, „Trikrát veľký" bolo preložené do gréčtiny (Trismegistos), vytvoriac meno Hermes Trismegistos. Thoth bol považovaný za jedno z viacerých dôležitých božstiev egyptského panteónu, často zobrazovaný s hlavou Ibisa. Jeho ženským proťajškom bola Sešat (http://www.miesta.net/clanok/egyptsky-pantheon/sesat-pisarka). Jeho hlavná svätyňa bola v Khemenu, kde viedol miestny panteón, neskôr Grékmi premenovaný na Hermopolis (v referencii k nemu prostredníctvom interpretácie Grékov, že bol ten istý ako Hermes) a Ešmunen v Koptštine. Svätyne mal tiež na miestach: Abydos, Hesert, Urit, Per-Ab, Rekhui, Ta-ur, Sep, Hat, Pselket, Talmsis, Antcha-Mutet, Bah, Amen-heri-ab a Ta-kens.
Sešat je ženskou družkou/náprotivkom/manželkou/dieťaťom Thotha (http://www.crystalinks.com/thoth.html) Pisára, ktorý napísal príbeh/program cesty ľudstva časom. Ona je mágom, ako sú aj Izis (http://www.crystalinks.com/isis.html), Thoth, Hermes (http://www.crystalinks.com/hermes.html) atď. Sešat bola nositeľkou titulu „Egyptská dobrodinka“. Jej magická čarovná palička, so sedemcípou hviezdou, bola symbolom, ktorý predstavoval zdroj všetkých kreatívnych myšlienok, vedomia. Jej sily príčiny a následku pre akékoľvek pôsobenie boli legendárne pred založením Egypta.
