“Ide o to, že tieto slnečné božstvá sú stotožnené – s planétami! Veď hlavnými bohmi v Grécku boli Zeus a pred ním Kronos, v Ríme sú tie isté božské postavy stotožnené s Jupiterom a jeho predchodcom Saturnom a teda s rovnomernými planétami. Talbott a my s ním sa môžeme opýtať: ako to, že antický svet oslavoval Saturna ako pôvodného najvyššieho boha – veď ide dnes len o malé svetielko, ktoré voľným okom ledva zbadáme?! Oslavovali sa Saturnálie, na pripomienku dávneho veku, Zlatého obdobia ľudstva, v ktorom vládol boh Saturn = Kronos.”
27. februára 2017 sa v priestoroch kaviarne Džezva vo Zvolene uskutočnilo predstavenie knihy JAKUTSKÉ OLONCHO. O výklad i bohatú fotodokumentáciu sa postaral Doc. Ing. Vladimír Štollmann, Csc. PhD., “otec” knihy.
Je smutnou pravdou, že správa o odchode ľudí, s ktorými sme si boli blízki alebo ich poznali, nás väčšinou zastihne nepripravených. Filozofickou otázkou, na ktorú „Memento mori!“ starých Rimanov odpovedá výrečným imperatívom tak neostáva, iba to, či vôbec možno byť na toto pripravený, ale aj to, či sa to napokon prihodí aj nám samotným a táto správa spôsobí zármutok tým, ktorí nás poznali.
Grécka literatúra zmienkami o Hyperborejcoch priam kypí. Niektoré z nich sa pohybujú čisto v rovine mýtov, iné sa ich snažia umiestniť do viacerých pozemských geografií. Hekateus napísal, že „krajina Hyperborejcov leží v Atlantickom oceáne naproti krajine Keltov“. Väčšina zdrojov síce nie je natoľko konkrétna, všetky sa však zhodujú na tom, že sa Hyperborea nachádza na ďalekom severe, čo je možné chápať buď ako súčasť kontinentálnej Európy, alebo ešte ďalej za ňou a bližšie k severnému pólu. Iní bádatelia sa ju pokúšajú nájsť podľa ďalších polomýtických – dlhovekých – rás.
Nie je možné, aby som tu citoval nesmierne množstvo poznatkov uverejnených v súvislosti s geometricko-astronomickými interpretáciami celého pyramídového komplexu či jednotlivých stavieb a ich rozmerov. Tiež k mysticko-astrologickým vysvetleniam bolo povedaného a v publikáciách rôznej kvality napísaného už dosť, aby som sa pokúsil toto rozsiahle spektrum informácií zovšeobecniť (dúfajúc, že čitateľ má aspoň základné údaje preštudované) a najmä poukázať na niekoľko nových objavných poznatkov, ku ktorým som sa akosi intuitívne dopracoval pri štúdiu a analýze materiálov.
Narodil sa 6. 3. 1954 v Poprade. Strednú priemyselnú školu – odbor chémia, vyštudoval vo Svite. Zaujímal sa o prírodovedné odbory, ale aj o históriu a archeológiu; na tento odbor sa z určitých dôvodov nedostal. Preto začal študovať experimentálnu fyziku a neskôr matematiku a fyziku na pedagogickej fakulte v Prešove. Od r. 1980 pracoval v školstve, po roku 1989 podnikal, hlavne vo finančníctve, okrem obdobia 2000-2005, kedy znova učil. Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, či inštitúcie. Snažil sa zachovať si vždy čo najväčšiu nezávislosť.
Vo viacerých článkoch venovaných téme Velestúrskeho nápisu, ale i v rozhovoroch s kremnickými znalcami som sa stretol s tvrdením, že Križko, Klemens a ďalší slovenskí národovci asi nemajú pravdu, pretože tam - na Velestúre boli, a nápis skúmali dvaja chýreční „odborníci“ až z Viedne, a tí sa vyslovili, že nápis je falošný. Táto téma si zaslúži rozbor, preverenie týchto informácií, preto som jej venoval, a zistil som zaujímavé skutočnosti. Predovšetkým treba uviesť viac informácií o odbornosti týchto znalcov.