M.B.

Okrem záujmu o egyptológiu bol Flinders Petrie fascinovaný miestami vo Svätej zemi. Jeho žena Hilda ho sprevádzala na všetky miesta, kde pracoval. Bola pre tohto geniálneho archeológa zdrojom energie. Bol excentrický a nikdy sa nenaučil po arabsky, no získal si rešpekt miestnych ľudí. Petrie často „býval“ blízko pracoviska. Napísal tisícky kníh, článkov a správ. Odkryl pozoruhodné množstvo artefaktov, z ktorých niektoré sú vystavené v Petrieho múzeu v Londýne, ostatné sa nachádzajú v iných múzeách.

Bol géniom archeológie, ktorého šiesty zmysel mu umožnil dosiahnuť ohromujúci počet vykopávok. Navyše pre artefakty vytvoril chronologický systém. Zoznam jeho úspechov je dlhý, no aj tak William Flinders Petrie zostáva jednou z menej známych legiend egyptológie.

Zamyslite sa teraz nad touto tradičnou piesňou, zaznamenanou Obeyesekerem. Je odvodená z národnej epickej básne tamilského Nadu, zo Šilappattikaram: príbeh Šperku:
“Vytvorila rajskú studňu,
namočila [odev] v jej vode,
položila ruky na Palangovu hlavu,
a povedala mu nech vstane.
Akoby ležiac v posteli,
hlboko v príjemnom spánku,
pod vplyvom Pattini,
rozradostený bol princ.”

Jeden z významných, ale dosť neznámych príbehov z neskoršieho staroveku, je výprava na východ z egyptských prístavov v Červenom mori cez šíry oceán po dobu 40 dní a 40 nocí, k legendárnemu prekladisku Muziris, ležiacemu na indickom juhozápadnom, alebo malabárskom (Malabar) pobreží, v dnešnom indickom štáte Kerála. Jednalo sa o veľký navigačný výkon, technologický krok vpred, porovnateľný s objavom Amerík pri oboplávaní sveta Francisom Drakeom.

Ale vráťme sa k Veľkej pyramíde. Prečo bola postavená?
Podľa starovekých egyptských zdrojov boli pyramídy postavené kvôli vyobrazeniu prapôvodného pahorku, ktorý vznikol z dvíhajúcich sa vôd. Ale potom sa naskytne otázka, čo bol tento „prapôvodný pahorok“ a čo boli tieto „vody,“ z ktorých vznikol a čo bolo dôvodom pre výstavbu takého monumentu na počesť tohto pahorku? Zodpovedať tieto otázky je jednoduché ako jedna plus jedna, ak prijmete, že pôvodný vzostup civilizácií a výstavba pyramíd boli v skutočnosti odrazom posunu v myslení. Pahorok je jednoducho nové globálne myslenie, ktoré pochádzalo zo Zeme.

Sú dva fenomény, ktoré odjakživa nedávali ľudstvu spať, a tým je Noemova archa a Veľká pyramída v Gíze. Avšak len výnimočne nájdeme hľadanie nejakých spojitostí medzi nimi. Prvý fenomén – Archa – je spojený s biblickou povodňou a viacerí ju považujú za výhradne mytologickú. Druhý fenomén – Veľká pyramída – je pravdepodobne najimpozantnejším „megalitom“ na našej planéte, o ktorého existencii nikto nepochybuje.

›› Ogdoada (Osmoro, pozn. prekl.), nazývaná taktiež Hehu alebo Večná, nebeskí vládcovia kozmického veku. Sú považovaní za predchodcov nám dnes známeho egyptského náboženského systému. Bohovia Ogdoady sa zaujímali o zachovanie a prosperovanie božského sveta a neskôr i nepriamo o formovanie ľudstva.

Kapitola XVII Egyptskej knihy mŕtvych zvýrazňuje nepopierateľný fakt: rituálne formulky skrývali dôkazy prehistorických udalostí. Tie prechádzali z generácie na generáciu ústne a po tisícky rokov inšpirovali starobylé civilizácie, až boli zredukované na stav vypovedajúci o planetárnych nešťastiach, ktoré nastali približne pred 25000 až 8000 rokmi p.n.l. Tento starobylý príbeh bol rozširovaný s mimoriadnym úsilím, využívajúc veľmi jednoduché, ale mimoriadne efektívne koncepty.

Džed je vo svojej podstate jednou z najväčších záhad v histórii starovekého Egypta. Bol vybudovaný v srdci takzvanej Cheopsovej pyramídy, hneď vedľa Kráľovskej komnaty, perfektne integrovaný do symetrie tejto pamiatky. V skutočnosti ani dnes vedci nevedia presne určiť jeho účel. Máme k dispozícii množstvo teórií, ktoré vyzerajú celkom spoľahlivo. Avšak, ako to často býva, oficiálna teória je najmenej presvedčivá.

Dôležitý dôkaz o budhizme v starobylom Meroe alebo ›› v Kuši vo forme merojskej ikonografie a merojského písma. Významná časť budhistického vplyvu je viditeľná okolo merojského boha Apedemaka. Apedemak bol mnohými uznávaný leví boh Merojcov.

Stránky

Odoberať M.B.