Myslím, že dôkazy o ranodynastickom období Egypta jasne hovoria niečo celkom iné. Budovanie a rozvoj trvalých osídlení v Údolí dolného Nílu viedlo okolo roku 3000 p.n.l. k rozvoju civilizácie. Gíza a okolité územia boli zvolené za ohnisko ranodynastického Egypta preto, lebo „civilizácia“ sa tam nachádzala už dávno predtým, ako dokazujú tri pyramídy a Veľká Sfinga. Aj raní Egypťania sa domnievali, že pyramídy boli hrobky, aj keď vôbec netušili, na čo vlastne boli postavené. Preto plošinu Gízu oživili, premenili ju na Nekropolu a následne expandovali do Sakkáry, kde stavali hrobky v podobe pyramíd, ktoré však neboli také kvalitné a neoplývali zručnosťami pôvodných staviteľov pyramíd v Gíze. Pyramídové budovy, dokonca aj tie najmenšie v Sakkáre, si vyžadovali mnoho zdrojov, a tak sa Egypťania vrátili k pochovávaniu svojej šľachty do tradičných mastáb.
„...Veľká sfinga Harmachis sa týči na stráži nad severným výbežkom od čias Nasledovníkov Hóra. Vytesaná z pevnej skaly, na okraji horskej plošiny zdá sa, že dvíha hlavu, aby skrz údolie prvá zočila vzostup svojho otca – Slnka. Dnes sa dajú v jej zvetranom tele rozoznať už len hlavné črty leva. Spodná časť hlavy v ruinách, krk sa zdá byť príliš útly aby ju udržal.“
Keď prišli do Egypta Šemsu-Hor a uvideli to, chceli celú situáciu napraviť, no zdá sa, že sa im to nepodarilo. Pravdepodobne príčinou vzniku mýtu oproti sebe stojacemu Hórovi a Setovi (dobru a zlu) spočíva v rozporoch a hádkach vzniknutých medzi nositeľmi dávnych tradícií, varujúcich pred komunikáciou so Setom a novou generáciou kňazov, ktorí úplne súhlasili s astrálnym (Setovým) pôvodom proroctiev a informácií, ktoré prijali počas „komunikácie s Bohom“, v skutočnosti v komunikácii so Setom, ktorý sa vydával za Boha a túto vieru v nich živil.
V dnešnom diele Vám budeme ďalej rozprávať o histórii Školy mystérií Hórovho oka, uzavretej kňazskej kasty, predstavujúcej skutočnú moc v Egypte. Založili ju kňazi, ktorí prežili potopu sveta a ktorí ovládali znalosti stratenej atlantskej civilizácie. Boli to veľmi rozvinuté osobnosti, ktoré prežitú pohromu vnímali ako šancu založiť novú civilizáciu zasvätenú duchovnému rozvoju. Ich chrámy predstavovali živé knihy, ktoré odkrývali pravdy o Bohu a o vesmíre a tým urýchľovali vývoj obyvateľov Egypta.