Myslím, že dôkazy o ranodynastickom období Egypta jasne hovoria niečo celkom iné. Budovanie a rozvoj trvalých osídlení v Údolí dolného Nílu viedlo okolo roku 3000 p.n.l. k rozvoju civilizácie. Gíza a okolité územia boli zvolené za ohnisko ranodynastického Egypta preto, lebo „civilizácia“ sa tam nachádzala už dávno predtým, ako dokazujú tri pyramídy a Veľká Sfinga. Aj raní Egypťania sa domnievali, že pyramídy boli hrobky, aj keď vôbec netušili, na čo vlastne boli postavené. Preto plošinu Gízu oživili, premenili ju na Nekropolu a následne expandovali do Sakkáry, kde stavali hrobky v podobe pyramíd, ktoré však neboli také kvalitné a neoplývali zručnosťami pôvodných staviteľov pyramíd v Gíze. Pyramídové budovy, dokonca aj tie najmenšie v Sakkáre, si vyžadovali mnoho zdrojov, a tak sa Egypťania vrátili k pochovávaniu svojej šľachty do tradičných mastáb.
“Akademici sa desia záhad spôsobom, akým sa príroda desí vákua, ale – v prírode vákuum neexistuje, zatiaľ čo v akadémii je množstvo záhad. V žiadnej oblasti vedy či vzdelanosti nie je viac (alebo viac do očí bijúcich) záhad, než v egyptológii. A zároveň neexistuje žiadna oblasť, v ktorej sa záhady popierajú systematickejšie.”
John Anthony West
Christopher Dunn má pevné zázemie ako výrobca, ktorý odštartoval kariéru vo svojom rodnom meste Manchester, v Anglicku. V roku 1969 sa presťahoval do Spojených štátov, pretože dostal pracovnú ponuku od jednej leteckej výrobnej spoločnosti. Za posledných 49 rokov pracoval na všetkých úrovniach výroby špičkových technológií ako mechanik, nástrojár, programátor a operátor vysokovýkonných priemyselných laserov či projektový inžinier a vedúci laserových prevádzok. Posledných šestnásť rokov pôsobil ako personálny riaditeľ výrobcu leteckej techniky na Stredozápade.
“Keď sa potvrdilo, že pyramídy v Sakkáre sú hrobky, logicky sa usúdilo, že všetky pyramídy musia byť hrobky. Pravdepodobnosti tohto tvrdenia, že všetky pyramídy sú hrobky, pridávala aj skutočnosť, že na východ a na západ od najsevernejšej pyramídy v Gíze sa nachádzali dva cintoríny (oblasti mastáb). Stav pyramíd v Sakkáre, o väčšine ktorých sa predpokladá, že boli postavené až po pyramídach v Gíze, však v tejto logickej súvislosti predstavuje vážne problémy. Džoserova stupňovitá pyramída v Sakkáre je jedinou, ktorá je v dobrom stave, napriek tomu, že to nie je skutočná pyramída. Stupňovitá pyramída bola totiž pôvodne mastabou, ktorú neskôr upravili na pyramídu.”
Laird Scranton je autorom série kníh a ďalších textov zaoberajúcich sa starovekou kozmológiou a jazykom. Texty zahŕňajú aj články publikované v akademickom časopise „Anthropology News“ Chicagskej univerzity, „Encyklopédii afrického náboženstva“ Temple University a „Encyclopedii Britannica“. Vystupoval v dokumentárnej sérii „Magický Egypt“ Johna Anthonyho Westa a v dokumente Carmen Boulterovej „Pyramídový kód“.
Fascinácia Stephena Mehlera starovekým Egyptom začala vo veku ôsmich rokov a viedla jeho vzdelávanie a spirituálny rozvoj po celý život. Mehler je vyškoleným archeológom a prehistorikom. Pôsobil tiež ako vedecký pracovník Rádu Rozenkruciánov AMORC v San José (Kalifornia) v rokoch 1978-1980. Takmer 16 rokov bol študentom, učeníkom a blízkym priateľom v Egypte narodeného egyptológa a presláveného domorodého strážcu múdrosti Abd’el Hakima Awyana (1926-2008) známeho ako Hakim.
Poznáte príbeh o Hornom a Dolnom konci? Tí z Horného konca považujú tých z Dolného za hotových diablov a naopak. Takto čiernobielo pristupujú niektorí nadšenci k téme civilizácií Atlantídy a Hyperborey, ktoré trvali mnoho tisíc rokov a v ktorých žilo svoje životy mnoho miliónov Bytostí.
Dospelosť spočíva i v uvedomení si miery zodpovednosti za to, v akom svete žijeme. Ak budeme túžiť po Pravde, odzrkadlí sa to možno v podobe senzačného objavu, ktorý zmení pohľad na dávnu minulosť, alebo v podobe radikálneho pokroku vedy, ktorý nám umožní uzrieť tú istú dosiahnutú úroveň i v histórii. Áno, ak posudzujeme kultúry dávno minulé, či tzv. mýtické, pozeráme cez okuliare dnešného stavu vedy. A tak nejak samozrejme predpokladáme, že kedysi to bolo slabšie.
