Pred 2200 rokmi pár šikovných etruských rúk vytvoril dosku, ktorá sa stala kľúčom k tejto pozoruhodnej civilizácii. Tento jedinečný bronzový artefakt je známy ako Tabula Cortonensis a okrem toho, že pomohol pri dešifrovaní strateného jazyka – ak čítate medzi riadkami – obsahuje aj nevypovedané tajomstvá etruskej civilizácie.
Archeológovia urobili zriedkavý nález blízko malého mestečka Città della Pieve, vedľa Perugie v Taliansku – objavili 2400 rokov starú zapečatenú a nedotknutú etruskú hrobku. Pohrebná komora obsahuje sarkofág a množstvo predmetov, poskytujúcich fascinujúci pohľad na záhadnú civilizáciu, ktorá zmizla asi pred dvomi miléniami.
„Etruria – dvojča Grécka v diele európskej civilizácie...“
George Forrest
Kmeň Etruskov dlho pokladaný za záhadný a zvláštny obýval severozápadnú časť dnešného Talianska, ktorá zodpovedá oblasti súčasne známej ako Toskánsko. Najväčší rozkvet zaznamenávame medzi 7. a 4. storočím pred Kr. Etruskom sa ako kmeňu nikdy nepodarilo centralizovať vládu a preto skôr môžeme hovoriť o dvanástich etruských mestách, ktoré sa rozliehali po celej Toskánskej oblasti. Medzi tieto mestá patrí napríklad Tarquinia či Cerveteri, spojené boli len do akéhosi zväzku. Mestá boli však veľmi dobre opevnené a nachádzali sa na strategických lokalitách.
Keď som začiatkom leta 1999 písal článok, ktorý vyšiel v prvom čísle dnes už neexistujúceho časopisu „Skryté skutečnosti“ pod názvom „Tajomní Etruskovia prehovorili“ ešte som netušil, že sa k problematike tajomného národa, ktorý sa v období od 8. do 1. storočia pred n.l. zapísal do dejín Západu významnou kapitolou po toľkých rokoch opätovne vrátim. Predmetom nášho dnešného rozprávania tentoraz nebude mediálny návrat starých Etruskov po tajomných karmických líniách, odhaľovaných psychotronikmi, ale hľadanie reálnych Etruskov v modernej dobe tentoraz síce bez okultných metód, ale zato zložitými technikami molekulárnej genetiky.
