Pôvodne to mal byť pokus o akýsi návod, ale priznávam bez mučenia - najmä pre mňa samotného. A je to asi na mňa priveľká téma. Väčšou by snáď mohla byť už len pokora. Ale čo je pokora, "to sa predsa vie", a dokonca aj to, "ako byť v praxi pokorný". Ale ako sa odpúšťa?! Myslím tak naozaj, aby neostala ani stopa krivdy či niečoho podobného, ktorá sa objaví hoci po rokoch a prekvapí nás a usvedčí z neznalosti...
Po radu netreba chodiť ďaleko, a každý vám povie takmer to isté: "...zmier sa s tým a odpusti... odpusti, iba čo si škodíš a nič tým nevyriešiš". Ale čo vlastne naozaj znamená v praxi odpustenie? A zmierenie? Teda akoby sa nič nestalo a život ide ďalej? Veď ani nemáme inú možnosť - kto neodpúšťa, je už dnes pomaly na smiech...
V modernejšom slovníku sú slová ako akceptácia dosť bežné, pozrime sa najprv na odbornú definíciu: "Akceptácia nevyžaduje, aby zmena bola možná alebo mysliteľná, dokonca nevyžaduje, aby situácia bola žiadaná alebo schválená tými, čo ju akceptujú. Naozaj, akceptácia je často navrhovaná, keď situácia je neradostná i nezmeniteľná, alebo ak zmena je možná len za veľkú cenu alebo risk." Teda jednoducho povedané - je to riešenie logické a takpovediac - jediné konštruktívne...
Zmierenie by sme teda ako tak mali za sebou, ale čo satisfakcia? Viete o čom hovorím? Skrátka zadosťučinenie. Mne osobne sa veľmi páči definícia Jiřího Vacka: "Odpustenie neznamená neodčinenie krívd či protiprávnych činov." Kiež by ju poznali všetci vinníci! V praxi sa však často stretávame s "klasikou" - poznáme svoje práva, ale prehliadame povinnosti. Dnes už skoro automaticky rátame s odpustením (lebo "odpúšťať sa má"), ale pramálo sa snažíme o odčinenie, nápravu toho, čo sme spáchali. A čo karma? Samozrejme, nič neprichádza nezaslúžene - ani krivda, ale ako sa výstižne píše v písmach, "naplnenie karmy musí skrze niekoho prísť, beda však tým, skrze ktorých príde!"
Niekedy má človek chuť urobiť niečo ako "výmenný obchod", keďže dosť ľudí s odpustením a láskou k blížnemu vyložene kalkuluje. Keby som to chcel zhrnúť, myslím, že je dobré naučiť sa trvať na zadosťučinení, hoc to môže vyzerať na prvý pohľad veľmi neduchovne (čo vám radi viac či menej priamo pripomenú medzi prvými vinníci).
Ak má niekto hovoriť čosi múdre o praxi odpustenia, tak by to asi mal byť človek, ktorý zažil veľkú krivdu, neprávosti a ponižovanie. Takému človeku nie je ťažké uveriť, keď navyše na ňom vidno, že ten jeho systém "funguje".
"No to proste odpustíš a bodka. To je ako s pokorou, to buď vieš, alebo nevieš..." Aha. Jasné... Ale skúsenosť neúspešného odpustenia je veľmi bolestná. A predsa sa do nej ponárame často krát znova a znova. Neúspešné odpustenie? To je také, keď sa udejú všetky náležitosti, ale len formálne a kdesi vnútri ostáva hlboká stopa poníženia. Niektorí siahame po akejsi forme odvety, od ktorej nikdy nie je ďaleko k plnokrvnej pomste. Ostatne často prosto vraciame odvety stále znova a znova...
Nielen naše životy - celý svet je pod neustálou paľbou situácií, ktoré viac alebo menej ubližujú. "Viete si predstaviť, ako by to tu vyzeralo, keby nikdy nikto nikomu neodpustil?!" Opýtate sa asi mnohí. Stačí sa pozrieť na ohniská stálych nepokojov na našej planéte a máme priam odstrašujúci príklad "ako sa to robiť nemá". Ono asi nie je až taký problém odpustiť, ak nám niekto ublíži bez snahy nás ponížiť. Ale čo v prípade, keď nás chce niekto doslova a do písmena až zničiť?! Nás, naše rodiny, našich blízkych? Neskutočná reťaz zločinov, kedy už nik poriadne nevie, kto to čertovo kolo roztočil. Hovorí sa ešte dnes o nesplatiteľných dlhoch tretieho sveta? Niekedy je naozaj najlepšie všetko zmazať. Pre všetkých zúčastnených. Skrátka urobiť čiaru a ísť odznova. A väčšina skutočných krívd je aj tak "nesplatiteľným dlhom" voči nám samotným...
Všetci robíme chyby. Pomocou nich rastieme a neprehráme, pokiaľ v takýchto situáciách nezabudneme na ponaučenie. Neviem, či platí úplne ono ľudové "hlupák sa učí na vlastných, múdry na cudzích chybách". Ozajstná skúsenosť je totiž, myslím, neprenosná. Ale zas na druhej strane je faktom, že "každý skúsi, či tá pec je naozaj taká horúca, ako sa hovorí". Ale ak niekto pozná ten strašný pocit, že niekomu ublížil a nejde to hneď napraviť, už tú ruku len tak k peci nepriloží. Znie to nelogicky? Veď keď niekomu ublížime, je to naša ruka, ktorá sa spáli. A "pomstu" naozaj prenechajme Stvoriteľovi, pretože jedine On je spravodlivý...
Nájsť pravú mieru, byť rozvážny a rozhodný v emočne tak vypätých situáciách vyžaduje veľkú znalosť umenia žiť. A vedieť presne odlíšiť, kedy je správny postoj trvať na zadosťučinení a kedy odpustiť v štýle anulovať "nesplatiteľné dlhy" - to chce ozaj cvik:) Nezabúdajme, že "každý zákon, pokiaľ je na svojom vlastnom mieste a v správnom čase, je božský, pokiaľ je to naopak, je satanický". Je však minimálne jeden naozaj vynikajúci dôvod. A to keď odpustiť znamená pohnúť sa vpred, Svetlu v ústrety...
Ak hľadám vhodné slová, ktoré by dostatočne odborne vystihli tak veľkú tému, nachádzam práve úryvky veľkých učení. Tvorcovia Krídel prostredníctvom Jamesa hovoria nasledovne: "Odpustenie vychádza z predstáv, ktoré si o ňom všetci vytvárame, ako najlepšie vieme, v závislosti na našich životných skúsenostiach a stupni, akou mierou napĺňame svoj ľudský nástroj frekvenciami lásky. Ak vychádza jednanie jedinca zo srdečných cností a bohatých vzorov jeho autentických frekvencií, je odpustenie prirodzeným stavom prijatia. Keď do nášho života prichádza skúsenosť krivdy - nie je podstatné, ako dôležito sa javí, alebo či vnímame seba ako jej príčinu - môžeme reagovať ostrými emóciami obete alebo zlosti. Avšak táto emočná zmes a chaos môže byť rýchlo premenená prostredníctvom reťazca: pochopenie –> súcit –> odpustenie –> vďačnosť. To je rovnica, ktorá transformuje temné vírenie emócií obete alebo modelu spolu-reakcie na jasné svetlo, ponechávajúc za sebou iba najčistejšie frekvencie lásky zbavené všetkého podmienenia. Odpustenie je skutočne vonkajším vyjadrením pochopenia a súcitu bez zaťažujúcich pocitov duality (tj. dobra a zla), ktoré sú typicky prítomné pri odsudzovaní. Ide o neutrálne vyjadrenie s jediným úmyslom - uvoľniť seba samého zo zovretia času, ktoré je podobné energetickému pohyblivému piesku a ktoré ťa energeticky zaplieta do emočného stavu závislého na čase."
A aký "recept" majú starí Egypťania? "Na základe znalosti procesu zdokonaľovania a zákonov, ktoré ho regulujú, zlepšovať svoj život. Ťažké okamihy chápať ako nutnosť na svojej ceste k poučeniu a získaniu kľudu a harmónie. Chrámy ľuďom žijúcim v bolesti prezrádzali, ako sa môžu premeniť na bytosti bez fyzických obmedzení, ako premieňať energiu a ako sa voľne presúvať v čase a priestore. V priebehu každého života sa človek naučí niečomu novému a v ďalšom zrodení je o niečo múdrejší. V kontrastoch svetla a temnoty, strachu a lásky sa naučí nájsť kľud a harmóniu a udržať si svoju životnú energiu. Človek musí prežiť zlosť, nenávisť a odplatu, aby bol schopný oceniť skutočnú hodnotu harmónie. Keď pochopí, že každý jeho čin spôsobí skľudnenie alebo naopak utrpenie, môže sa dostať z pekla na zemi do neba na zemi. Egypťania si uvedomovali, že všetky ich každodenné činnosti, ako bol rybolov a práce na poli, sú cestou priblíženia sa k Bohu a k možnosti byť každým dňom lepším človekom. Vytvorili spoločnosť založenú na miery a spokojnosti. Keď v roku 500 pr.n.l. navštívil Egypt grécky historik Hérodotos, nemohol prehlásiť nič iné, než že Egypťania sú najšťastnejším, najzdravším a najnábožnejším národom na zemi. Napriek tomu Egypťania vo svojom jazyku nemali slovo, ktoré by znamenalo "náboženstvo". Nerozdeľovali posvätné a svetské. Boha, vesmír a seba samých chápali ako súčasť jedného celku spojeného láskou.
Ľudia musia na ceste k dokonalosti prejsť mnohými životmi. Niektorí sú vzdelanejší než iní, ale všetci nakoniec doputujú k nesmrteľnosti a k trvajúcej mysli. Musia sa naučiť flexibilite, prijímať okolnosti a akceptovať všetko živé okolo. Je to cesta plná utrpenia, ale i kľudu a mieru. Záleží na tom, či dokážeme oceniť to, čo máme a byť vďační za dar života a uvedomiť si, že sme boli stvorení k láske."
Golden Wing
http://www.www.facebook.com/groups/tvorcoviakridel/
Zdroje citátov:
- http://okemboha.mysteria.cz/
- http://www.tvurcikridel.cz/links/downloads/Umeni_ryzosti.pdf
Viac o Odpustení v Technikách Intuitívnej Inteligencie:
- http://www.tvurcikridel.cz/links/downloads/ROZPRAVA06.pdf
exkluzívne.miesta
