Najprv, by som chcela poďakovať autorovi knihy Keltskej múdrosti J. O´Donohueovi, že napísal tak prekrásnu knihu, ktorá rozospieva dušu a priblíži nás ešte bližšie ku známej pravde o nás. V tejto časti sa vynasnažím opísať naše úžasné zmysly jeho slovami. No, neodpustím si pár slov na úvod: „Máme oči, no nevidíme krásy okolo nás, máme uši, no nepočujeme hudbu všedných dní, máme ústa, ktoré nechvália a ruky, ktoré sa zabudli dotýkať. Dávno sme zabudli cítiť srdcom a s chuťou vychutnávať jedlo ako i slová, ktoré vyslovujeme.“
„Keď čítate keltskú prírodnú poéziu, pôsobí na všetky vaše zmysly: počujete zvuk vetra, vnímate chuť ovocia, a predovšetkým si hlboko uvedomujete, ako príroda ovplyvňuje ľudský život. Naše zmysly sú ako veľké póry, ktorými do nás vstupuje svet. Pretože telo je v duši, jeho zmysly sú bránami duše. Vnímať zmyslami, byť telesný znamená byť v prítomnosti svojej vlastnej duše.“
Wordsworth, ktorý si dobre uvedomoval dôstojnosť zmyslov, napísal, že „príjemné pocity sú niečím, čím sme dlžní sami sebe ako bytostiam s ľudskou dôstojnosťou“.
„Keď sa človek naladí na vlnu svojich zmyslov, jeho ztuhnutá viera ožije, jeho necitlivý postoj k svetu sa stane láskavejším. Pozornosť ku vlastným zmyslom môže rozohriať a uzdraviť ochabnuté pocity, ktoré sú bariérou oddeľujúcou nás od seba samých i od druhých.
Hoci uvažujeme o každom našom zmysle ojedinele, je dôležité uvedomiť si, že zmysly vždy pracujú v súhre. Prekrývajú sa. Svedčí o tom rozmanitosť ľudských reakcíi na farby, z ktorých je zrejmé, že farby nie sú vnímané iba vizuálne.“
„Dar zraku je darom svitania. Prvý zmysel, o ktorom budeme premýšľať, je zrak. V ľudskom oku sa jedinečným spôsobom sústredí a zjavuje intenzita ľudskej existencie. V ľudskom oku sa tiež dokonale zrkadlí vesmír a jeho vnútorna spolunáležitosť. Predstavujem si, že hory kedysi snívali o tom, že raz vznikne zrak.“
„Keď sa otvorí oko, je to jako svitanie, ktoré zakončí noc. Oko sa otvorí a je tu nový svet. Oko je tiež matkou vzdialenosti. Keď sa oko otvorí, zistíme, že druhí ľudia a svet sú mimo nás, sú od nás vzdialení.“
Josif Brodskij krásne podotkol, že: „objekt robí nekonečno dôverne blízkym.“
„Avšak oko, matka vzdialenosti, nás tiež nutí žasnúť nad tajomstvom a inakosťou všetkého okolo nás. V tomto zmysle je oko tiež matkou dôvernosti, lebo nám všetko približuje. Keď sa na niečo naozaj pozorne dívate, stáva sa to vašou súčasťou. Čistý a sústredený pohľad je hlboko duchovným aktom.“
„Keď sa na niečo dívate skutočne sústredene, stáva sa tento objekt vašou súčasťou. To je jeden z neblahých aspektov televízie. Ľudia plnia svoje srdcia prázdnymi a klamlivými obrazmi, na ktoré sa stále dívajú. Moderný svet, v ktorom hrajú takú úlohu elektronické média a bezobsažné, falošné obrazy skutočnosti, pripomína obdivuhodnú Platónovu alegóriu o jaskyni. Väzni stoja v rade, pripútaní jeden k druhému sa pozerajú na stenu jaskyne. Oheň za nimi vytvára tieňové obrazy na stene. Väzni veria, že to, čo vidia na stene jaskyne, je realita. Vidia však len odrazy tieňov. Svet televízie a svet počítačov sú veľké prázdne ríše tieňov. Vaše oči sa môžu uzdraviť a váš pohľad prehĺbiť iba vtedy, ak sa budete pozerať na niečo, čo môže váš pohľad opätovať alebo čo má hĺbku.“
„Chuť je zmysel jemný a zložitý. Chuť je jednou z obetí nášho moderného sveta. Pretože sme stále v strese a pod tlakom, máme málo času na to, aby sme si jedlo naozaj vychutnali. Jedna moja dávna priateľka často hovorí, že jedlo je láska. V jej dome musí každý jesť pomaly, kľudne a sústredene. Stratili sme zmysel pre dekórum, ktoré je treba pri jedle zachovávať. Nemáme už zmysel pre rituál, intimitu a typickú atmosféru, ktoré skôr k jedlu nevyhnutne patrili; už k jedlu neusadáme tak ako za starých čias. Jednou z najvýznamnejších vlastností keltského národa bola pohostinnosť.“
„Rýchle občerstvenie hamburgerového typu je výstižnou metaforou pre modernú kultúru, pre jej citovú chudobu a stratu schopnosti vychutnávať a rozlišovať chute. To isté sa odráža aj v jazyku, aký dnes používáme. Jazyk, chuťový orgán, je takisto orgánom reči. Mnoho moderných slov patrí do „hamburgerovej“ kultúrnej sféry. Tieto slová sú príliš mäkké, aby mohli verne vystihnúť skutočnosť, nie sú schopné vyjadriť vnútorné tajomstvo vecí a prežitkov. V našom rýchlom a povrchnom svete sa jazyk, redukovaný na kódy a nálepky, stal niečím priezračným. Slová, ktoré skôr boli zrkadlom duše a odkazovali k božskej podstate vecí, sú dnes iba neduživými pozostatkami toho, čo vyjadrovali skôr.“
„Reč: Modernému jazyku chýba zmysel pre ticho a tajomno ukryté za slovami, ktorý bol samozrejmý v starších kultúrach a najmä v ľudovej kultúre. Používame mnoho skratiek; nemáme dosť trpezlivosti so slovami, ktoré majú svoj príbeh a vyvolávajú asociácie.“
„Čuch je šikovný a bezprostredný zmysel. Odborníci tvrdia, že naše čuchové spomienky sú v porovnaní so spomienkami iných zmyslov najvernejšie. Vône nášho detstva stále zostávajú v našej pamäti.“
„Skvele so svojim čuchom pracujú zvieratá. Idete na prechádzku so psom a uvedomíte si, ako sa jeho vnímanie líši od vášho. S ňufákom prilepeným k zemi prežíva pes úžasné dobrodružstvo, keď skúma neviditeľné pachové stopy.“
„Dych je tradične chápaný ako cesta, ktorou duša vstupuje do tela. Jedným z najstarších výrazov pre ducha je hebrejské slovo Ruah; znamená tiež vzduch nebo vietor. Ruah označuje tiež dojatie, vášeň a cit – stav duše. Toto slovo naznačuje, že Boh sa vo svojom nesmiernom nadšení podobá dychu a vetru.“
„Sluch je zmysel, ktorý nám umožňuje načúvať stvoreniu. Keď ľudstvo objaví stratený súzvuk, nesúlad sveta bude uzdravený a vesmírná symfónia sa stane úplne harmonickou. Mať dar počutia je niečo nádherné.“
P. J. Curtis, významný írsky znalec hudobného štýle rhythm and blues, často hovorí, že: „hľadanie zmyslu je v skutočnosti hľadaním strateného súzvuku.“
„Medzi počúvaním a počutím je veľký rozdiel. Niekedy počúvame, i keď nepočujeme. Skutočné počúvanie nám umožňuje dotknúť sa dokonca i nevysloveného a nevysloviteľného. Nejdôležitejším prahom tajomstva je často ticho. Byť naozaj duchovný znamená mať veľkú úctu k tichu a k jeho možnostiam.“
Martin Heidegger hovorí, že „pravé načúvanie je bohoslužba. Keď počúvate svoju dušu, zladíte sa s rytmom hudby vesmíru a splyniete s ňou.“
„Dávno predtým, ako sa na zemi objavil človek, tu bola akási praveká hudba. Avšak skutočná hudba je jedným z najkrajších darov, ktorú zem od človeka dostala. Veľká hudba vyjadruje prastarú túžbu zeme. Vynikajúcí dirigent Sergej Kelibidače povedal: „My nie sme tvorcami hudby. Vytvárame len podmienky pre to, aby sa mohla objaviť.“ Hudba je blízkou priateľkou prírody, jej ticha a samoty; je zdrojom tých najsilnejších, najbezprostrednejších a najintímnejších zmyslových prežitkov.“
Írsky autor Saan O’Faolain povedal: „V prítomnosti veľkej hudby nemáme inú možnosť ako žiť ušľachtilo.“
„Náš hmat nás dôverne spája so svetom. Hmat a svet hmatu nám umožňuje prekonať anonymnú vzdialenosť v prospech intímneho spolunažívania. Ľudia používajú svoje ruky k tomu, aby sa dotýkali sveta – objavovali ho, nachádzali a vnímali. Ruky sú krásne.
„Kant povedal, že: „ruka je viditeľným prejavom ducha.“ Rukami sa dotýkate sveta. Dotykom si hlboko uvedomujeme skutočnosť okolo nás. Dotknúť sa znamená nájsť ruky, tvár, telo druhého človeka a priblížiť sa k jeho svetu. Hmat je jedným z najbezprostrednejších a najúprimnejších zmyslov.“
„Znovuobjaviť hmat znamená vrátiť sa ku krbu svojho vlastného ducha a zase prežívať vrúcnosť, nehu a spolunáležitosť. Vo vrcholných okamžikoch ľudskej skúsenosti – slová utíchajú. Vtedy nastupuje reč dotykov.“
„Jazyk hmatu je jazyk sám pre seba. Hmat je inteligentný, má veľkú rozlišovaciu schopnosť a citlivú pamäť. Jeden klavírny virtuóz prišiel na návštevu ku svojej priateľke. Spýtal sa jej, či by si priala, aby jej niečo zahral. Povedal: „Práve mám v rukách krásny kúsok od Schuberta.“
„Svet keltskej spirituality je úplne zladený s rytmom a múdrosťou zmyslov.“
O tom znie aj táto keltská báseň, započúvajte sa a precíťte si jej posolstvo najlepšie všetkými zmyslami:
Požehnanie zmyslom.
„Kiež je tvoje telo požehnané.
Kiež si uvedomíš, že tvoje telo je dobrým a verným priateľom tvojej duše.
Kiež ťa naplní pokoj a radosť a ty pochopíš, že tvoje zmysly sú posvätnými bránami.
Kiež si uvedomíš, že svätosť znamená pozorne sa dívať, cítiť, počuť a dotýkať sa.
Kiež si svojimi zmyslami nájdený a dovedený domov.
Kiež ti tvoje zmysly vždy dovolia, aby si sa radoval z vesmíru, zo svojej podivuhodnej ľudskej existencie a zo všetkých možností, ktoré na tejto zemi máš.
Kiež ti žehná Erós, boh zeme.“
Bela
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
KNIHU môžete zakúpiť na tejto adrese.
›› PÍŠEME:)
AJ VY?
Súvisiace:
Zdroj
http://www.miesta.net/clanok/zdrojPríbeh o dúhe
http://www.miesta.net/clanok/pribeh-o-duheVedeli by ste žiť bez peňazí?
http://www.miesta.net/clanok/vedeli-by-ste-zit-bez-penaziSeriál: SLOVO DO ŽIVOTA
http://www.miesta.net/rubrika/serial-slovo-do-zivota
